Margita Figuli Poradie kníh

Dominujúcou témou známej slovenskej autorky Margity Figuli bola láska. Lásku považovala za “prvopočiatok všetkého, čo dostáva tu na zemi tvar. Pokladám ju za hýbadlo sveta” (Živena, 1940). Ústrednými postavami v poviedkach a novelách sú ženy, milenky a matky, vzťahy medz mužmi a ženami a konflikty, ktoré v týchto mileneckch a patnerských vzťahoch vznikajú. Výber obsahuje najkrajšie novely (Pokušenie, Mámivý dúšok, Rebeka, Tri gaštanové kone). Zároveň je to príležitosť znovu nazrieť do spisovateľskej dielne a pripomenúť si, čo originálne a trvalé priniesla do dejín slovenskej literatúry. V novele Mámivý dúšok autorka zobrazila svár telesného a duchovného ako vnútornú drámu hlavnej postavy. Zakomponovala ich ako rozlíšenie ľúbosti a lásky. Figuli opisuje vášeň, mámenie, ktoré sú opojné. Preciťuje to jej hrdinka, ale obáva sa, že je to len chvíľkové vzplanutie citov. Preto hľadá spôsob, ako sa uistiť o tom, či je patnerov ľúbostný cit skutočný, či má silu prerásť v lásku, či sú partneri na ňu pripravení.

K svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav, ako aj k témam z ľudovej slovesnosti sa Figuli vrátila v lyricko-epickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). V duchu zachovanej tradície zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto pudového hrdinu.

Výber poviedok od slovenských autorov a autoriek zameraný na ženu v slovenskej, dobovej spoločnosti.

V románe Víchor v nás autorka zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy.

Kniha desiatich noviel Pokušenie (1937), príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. V novele Mámivý dúšok autorka zobrazila svár telesného a duchovného ako vnútornú drámu hlavnej postavy. Zakomponovala ich ako rozlíšenie ľúbosti a lásky. Figuli opisuje vášeň, mámenie, ktoré sú opojné. Preciťuje to jej hrdinka, ale obáva sa, že je to len chvíľkové vzplanutie citov. Preto hľadá spôsob, ako sa uistiť o tom, či je patnerov ľúbostný cit skutočný, či má silu prerásť v lásku, či sú partneri na ňu pripravení.

Autorka umiestnila dej románu do obdobia pádu Novobabylonskej (Chaldejskej ríše), teda do roku 539 pred naším letopočtom, kedy vďaka zrade babylonských kňazov padlo Mesto Miest (Babylon, Bábel) do rúk perzského kráľa Kýra II. Vojna medzi Chaldejskou ríšou reprezentovanou kráľom Balsazárom a Perziou pod vedením kráľa Kýra tvorí v románe jednu z troch hlavných dejových línií. Ďalšími dvomi sú ľúbostný trojuholník (generál Neuzardar – dievča z ľudu Nanai – perzské knieža Ustiga) a boj o moc vo vnútri ríše (kráľovská moc – vojenská moc – kňazská moc). Všetky tri dejové línie sa navzájom prepletajú a ovplyvňujú, vďaka čomu sa pred čitateľom rozvíja pútavý príbeh.

Autobiografický charakter má aj memoárovo-esejistická próza Ariadnina niť (1964). Autorka sa v nej na základe zážitkov z detstva a mladosti usilovala hľadať východiská pri výchove a vzdelaní nových generácií. Príbeh sa odohráva v školskom a rodinnom prostredí.