Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva zlomky životného príbehu Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Atmosféru doby a dobové reálie zachytáva prostredníctvom spomienok súčasníkov hlavnej postavy, ako aj autora tejto knihy, jeho syna Dalimíra. Život človeka, ktorý si nikdy nenárokoval na výnimočnosť, odhaľuje vo vzťahu k pohybom v našej kultúre, osobitne knižnej. Ide o pokus načrieť do dávnejších i menej dávnych vývinových súvislostí kníhkupeckého stavu, ako aj o pohľad na jeho miesto v kultúre národa a na proces etablovania v konkrétnom civilizačnom prostredí.
Thomas Mann vyhlásil, že keby Dostojevskij nenapísal nič iné iba Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, bol by nesmrteľný. Ide o to, že v Legende sa autor zamýšľa nad troma základnými otázkami človeka – chlebom, zázrakom a mocou, ktoré determinujú jeho správanie a nachádzajú originálne riešenia. Tieto otázky (problémy) sú aktuálne aj dnes... Legenda je doplnená reflexiami súčasných teoretikov literatúry a filozofov. Úvahy Jána Tužinského, Andreja Červeňáka, Miloša Ferka a Romana Michelka poukazujú na rôzne konotácie a recepčné možnosti Legendy. Všetci uvažujú o tom istom, ale využívajú pritom rôzne kultúrne a duchovné inšpirácie – ruské, nemecké, francúzske atď. Preto táto publikácia má predpoklady syntetizovať filozoficko-sakrálne výdobytky ľudstva a pootvoriť dvere pre ich možné využitie v budúcnosti.
Zostavil Andrej Červenák
Poéma o Veľkom inkvizítorovi je prebtaná z vydania F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci , Tatran 1990, preklad Ján Ferenčík
Vydanie prvé
Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela Sørena Kierkegaarda, ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka.
Obsah:
Predhovor
Namiesto úvodu: Kierkegaard v kontextoch
Teologický diskurz alebo Boh a existencia
Tanatologický diskurz alebo Nevysvetliteľnosť smrti
Literárny diskurz alebo Irónia a poézia
Orientalistický diskurz alebo Kierkegaard v indickej reflexii
Sociologický diskurz alebo Úbohosť doby, v ktorej žijeme
Záver
Resumé
Literatúra
V tejto knihe sa D. Hajko venuje Leikertovým zaujímavým dielam z oblasti literatúry faktu. Pri ich tvorbe hrala nezastupiteľnú úlohu metóda orálnej histórie, ktorú Leikert vedome využíva a pokúša sa tvorivo rozvinúť. Ak mu to vychádza, tak práve pre jedinečný dar syntézy, ktorý sa objavuje v jeho najdôležitejších textoch, pre schopnosť hľadať a vidieť nenápadné a často skryté spojenia medzi poéziou a históriou, literatúrou a vedou, malými a veľkými dejinami, každodennosťou a takzvanou veľkou históriou.
Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s literárnohistorickými esejami Slovenské provokácie, venovanými šiestim významným osobnostiam slovenskej kultúry: Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a Mikulášovi Dohnánymu. Tieto osobnosti sa vyznačujú rôznorodým vzdelaním a špecializáciou, no spája ich vrúcný vzťah k národu a kultúre, ako aj odhodlanie prekonávať nepriaznivé spoločensko-politické okolnosti. Hajko píše ich príbehy ako príbehy úzkostí a nádejí, pričom ich vníma ako „tichých revolucionárov“, ktorí prispievajú k zániku starého stavu a vzniku novej slovenskej kultúry a identity. Mnohé úvahy o vzťahu medzi národným a univerzálnym, tolerancii k inakosti a otázke európskej jednoty majú v Hajkovom texte aktuálny charakter. Tieto myšlienky sú dôležité pre pochopenie dnešného kontextu a výziev, ktorým čelí slovenská kultúra a identita.
Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s
blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho
a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si
zaslúži čitateľskú pozornosť. Patria k nim režisér a básnik Ivan Teren,
držiteľ televíznej ceny EMMY a spisovateľ Ernest Stredňanský, maliar Igor
Rumanský a fotograf Martin Martinček, filozof Milan Zigo, prekladateľ z
nemčiny a zo škandinávskych jazykov Milan Žitný, hudobný skladateľ Jozef
Malovec, teológ Augustín Nádaský, básnici či spisovatelia ako Ján Stacho,
Ladislav Ballek, Albert Marenčín, teoretici Ján Števček, Ján Boor, Tomáš
Štrauss. Sú to mená, ktoré vzbudzujú pozornosť a nahliadnuť na ich osobnosti
zo súkromnej optiky autora je prínosné a obohacujúce. Hajkov štýl zodpovedá
zámeru predstaviť jednotlivé osobnosti komplexne, t.j. okrem osobných
spomienok autor ponúka aj komplexnú charakteristiku diela svojich priateľov,
čo dáva jeho spomienkam pridanú edukačnú hodnotu. Odhaľuje tak silné
prepojenie jednotlivých osobností slovenského intelektuálneho života s ich
prácou a v podstate ukazuje, že spomínané osobnosti svoju profesiu či
presvedčenia nielen vykonávali, ale aj žili.
Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.
Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú vegetariánstvo (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako neschopnosť zmysluplnej komunikácie, pokoj duše v kontexte vyrovnanosti ľudskej psychiky, smrť a reflexia smrti, skepsa a jej neopodstatnenosť v chápaní raného kresťanstva. Hajko svoju prácu završuje Staroindickými inšpiráciami, čiže skúmaním etiky a fyziky u starých Indov. Autor tu zachádza od filozofie aj ku kozmológii , keď konfrontuje dve prevažujúce idey súvisiace aj s náboženskými predstavami. Podľa prvej (kresťanskej i židovskej) teórie kreativity, svet mal určený začiatok. Na druhej strane, východné predstavy koncentrované najmä v hinduistickej a budhistickej viere, predpokladajú, že vesmír je bez času a uplatňovať naň časové meradlá nemá zmysel. Autorov východný príklon, teda hlboká znalosť východných filozofií, obohacuje slovenské literárno-filozofické bádanie.
300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.
