Dalimír Hajko Poradie kníh

Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie. Erudovaný a empatický kritik zhodnotí dielo so znalosťou kontextu, s porozumením pre autora ako tvorcu a prípadná diskusia je vítaným bonusom. Slovenský literárny vedec, kritik, autor a filozof Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. sa vo svojej knihe UMENIE RECENZIE ako kritika existujúceho a inšpirácia pre budúce zameral primárne na recenzovanie literárneho diela, prozaického a básnického, iba miestami prekračuje toto obmedzenie a načrtáva aj širokospektrálnejšie možnosti vnímania umeleckého diela všeobecne. Okrem teoretickej časti kniha obsahuje predovšetkým osemnásť autorových recenzií (diela Alexandra Halvoníka, Bystríka Šikulu, Etely Farkašovej, Alberta Marenčina, Rút Lichnerovej, Erika Jakuba Grocha, Jána Tazberíka, Jána Švantnera, Dany Podrackej a ďalších), ktoré viac ako teória našepkávajú, ako sa má robiť kvalitná umelecká recenzia.

300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.

Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť. Patria k nim režisér a básnik Ivan Teren, držiteľ televíznej ceny EMMY a spisovateľ Ernest Stredňanský, maliar Igor Rumanský a fotograf Martin Martinček, filozof Milan Zigo, prekladateľ z nemčiny a zo škandinávskych jazykov Milan Žitný, hudobný skladateľ Jozef Malovec, teológ Augustín Nádaský, básnici či spisovatelia ako Ján Stacho, Ladislav Ballek, Albert Marenčín, teoretici Ján Števček, Ján Boor, Tomáš Štrauss. Sú to mená, ktoré vzbudzujú pozornosť a nahliadnuť na ich osobnosti zo súkromnej optiky autora je prínosné a obohacujúce. Hajkov štýl zodpovedá zámeru predstaviť jednotlivé osobnosti komplexne, t.j. okrem osobných spomienok autor ponúka aj komplexnú charakteristiku diela svojich priateľov, čo dáva jeho spomienkam pridanú edukačnú hodnotu. Odhaľuje tak silné prepojenie jednotlivých osobností slovenského intelektuálneho života s ich prácou a v podstate ukazuje, že spomínané osobnosti svoju profesiu či presvedčenia nielen vykonávali, ale aj žili.

Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva zlomky životného príbehu Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Atmosféru doby a dobové reálie zachytáva prostredníctvom spomienok súčasníkov hlavnej postavy, ako aj autora tejto knihy, jeho syna Dalimíra. Život človeka, ktorý si nikdy nenárokoval na výnimočnosť, odhaľuje vo vzťahu k pohybom v našej kultúre, osobitne knižnej. Ide o pokus načrieť do dávnejších i menej dávnych vývinových súvislostí kníhkupeckého stavu, ako aj o pohľad na jeho miesto v kultúre národa a na proces etablovania v konkrétnom civilizačnom prostredí.

Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.

V tejto knihe sa D. Hajko venuje Leikertovým zaujímavým dielam z oblasti literatúry faktu. Pri ich tvorbe hrala nezastupiteľnú úlohu metóda orálnej histórie, ktorú Leikert vedome využíva a pokúša sa tvorivo rozvinúť. Ak mu to vychádza, tak práve pre jedinečný dar syntézy, ktorý sa objavuje v jeho najdôležitejších textoch, pre schopnosť hľadať a vidieť nenápadné a často skryté spojenia medzi poéziou a históriou, literatúrou a vedou, malými a veľkými dejinami, každodennosťou a takzvanou veľkou históriou.

Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s literárnohistorickými esejami Slovenské provokácie, venovanými šiestim významným osobnostiam slovenskej kultúry: Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a Mikulášovi Dohnánymu. Tieto osobnosti sa vyznačujú rôznorodým vzdelaním a špecializáciou, no spája ich vrúcný vzťah k národu a kultúre, ako aj odhodlanie prekonávať nepriaznivé spoločensko-politické okolnosti. Hajko píše ich príbehy ako príbehy úzkostí a nádejí, pričom ich vníma ako „tichých revolucionárov“, ktorí prispievajú k zániku starého stavu a vzniku novej slovenskej kultúry a identity. Mnohé úvahy o vzťahu medzi národným a univerzálnym, tolerancii k inakosti a otázke európskej jednoty majú v Hajkovom texte aktuálny charakter. Tieto myšlienky sú dôležité pre pochopenie dnešného kontextu a výziev, ktorým čelí slovenská kultúra a identita.

Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú vegetariánstvo (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako neschopnosť zmysluplnej komunikácie, pokoj duše v kontexte vyrovnanosti ľudskej psychiky, smrť a reflexia smrti, skepsa a jej neopodstatnenosť v chápaní raného kresťanstva. Hajko svoju prácu završuje Staroindickými inšpiráciami, čiže skúmaním etiky a fyziky u starých Indov. Autor tu zachádza od filozofie aj ku kozmológii , keď konfrontuje dve prevažujúce idey súvisiace aj s náboženskými predstavami. Podľa prvej (kresťanskej i židovskej) teórie kreativity, svet mal určený začiatok. Na druhej strane, východné predstavy koncentrované najmä v hinduistickej a budhistickej viere, predpokladajú, že vesmír je bez času a uplatňovať naň časové meradlá nemá zmysel. Autorov východný príklon, teda hlboká znalosť východných filozofií, obohacuje slovenské literárno-filozofické bádanie.