Parels van Rome
- 63 stránok
- 3 hodiny čítania
Rosita Steenbeeková je autorka, ktorej diela sa často odohrávajú v malebnom prostredí Ríma a Sicílie. Jej prozaické písanie sa zameriava na hlboké skúmanie ľudskej psychiky a vzťahov, pričom kladie dôraz na detailné vykreslenie postáv a atmosféry. Prostredníctvom svojich románov privádza čitateľov do sveta plného emócií, hľadania zmyslu života a neustáleho stretu s kultúrnymi a osobnými výzvami. Jej štýl je plynulý a sugestívny, obohatený o prvky z jej rozsiahleho štúdia a života v Taliansku.






In het 17e eeuwse Amersfoort wordt een meisje uit een schildersfamilie verliefd op een leerling van haar vader. Hij vertrekt echter naar Rome waar hij zich aansluit bij een groep Nederlands-Vlaamse schilders; het meisje ontwikkelt zich tot een schilderes van bloemen en bosstillevens.
Book by Steenbeek, Rosita
'Nu heb je het begrepen,' had ze me een van de laatste dagen gezegd. 'Wat heb ik begrepen?' 'Het makkelijkste: wat liefde is.' Ontroerend in zijn eenvoud voert Anima mundi de lezer mee in de wereld van Walter, in zijn zoeken naar de waarheid en zijn hunkering naar liefde.
Die junge Holländerin Suzanne geht nach Rom, um ein aufregendes Leben zu führen. In nur kurzen Abständen lernt sie drei bedeutende ältere Männer kennen, mit denen sie verschiedenste Formen der Liebe und Zuneigung verbindet. In ihrem freimütigen Debüt "Die letzte Frau" verarbeitet die Niederländerin Rosita Steenbeek unter anderem auch die Beziehungen, die sie mit Alberto Moravia und Federico Fellini gehabt hat, und es ist ihr gelungen, eine romanhafte Zeit ihres Lebens zu gestalten und den Leser am Reichtum ihrer Erlebnisse teilhaben zu lassen.
Denníková próza talianskej autorky vzbudila hneď po publikovaní vášnivé diskusie na celom svete, pretože rozkryla jeden z vážnych problémov nespravodlivosti a pokrytectva dospelých voči deťom. Otvára totiž problém neopodstatnenej tvrdosti a žiarlivosti matiek voči dcéram, častých krutostí otcov voči synom, uvažuje o vystatovačných rodičovských obetiach a nikdy neuznanej detskej vďake. Psychologický román je príbehom zrelej ženy, ktorá sa v listoch, písaných vnučke študujúcej v USA spovedá, aby jej, ale aj nám, odovzdala sugestívnu pamäť svojho srdca, poznanie nevyhnutnosti milovať a tvoriť svoju vlastnú osobnosť aj proti vôli spoločenských konvencií. Autorka upozorňuje na civilizačné degenerácie človeka, preintelektualizované vnímanie sveta, na stratu základnej schopnosti žiť a vedieť túto schopnosť odovzdať prichádzajúcej generácii. Kniha Susany Tamaro oslovuje každého, komu ani v treťom tisícročí nie je celkom ľahostajný k životu a perspektíve vlastných detí.