Viac o knihe
ViKTor Pelevin - odin iz samyh izvestnyh sovremennyh pisatelej, ch'i knigi na ishode 1990-h godov vo mnogom povlijali na razvitie postsovetskoj literatury. Real'nost', perepletennaja s fantasmagoriej, jekscentrichnost' fabuly, soedinenie raznorodnyh priemov stali zalogom neizmennogo uspeha proizvedenij V. Pelevina u chitatelej. Geroj romana Chapaev i Pustota - voobrazivshij sebja pojetom-dekadentom pacient psihiatricheskoj bol'nicy Petr Pustota. On zhivet v dvuh raznyh jepohah: v 1919 godu znakomitsja s Chapaevym, sluzhit v ego divizii komissarom, vljubljaetsja v Anku i dazhe chut' ne gibnet v boju, a v drugoj real'nosti vstrechaetsja s Kavabatoj, Shvarceneggerom i prosto Mariej... Pereskazat' sjuzhet romana, geroj kotorogo pytaetsja ponjat', chto zhe na samom dele javljaetsja real'nost'ju, nevozmozhno, - jeto nuzhno chitat'
Nákup knihy
Чапаев и Пустота, Viktor Olegovič Pelevin
- Jazyk
- Rok vydania
- 1999
- Väzba
- (pevná)
Doručenie
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Чапаев и Пустота
- Podtitul
- Роман
- Jazyk
- rusky
- Autori
- Viktor Olegovič Pelevin
- Vydavateľ
- Vagrius
- Rok vydania
- 1999
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 347
- ISBN10
- 5702709497
- ISBN13
- 9785702709499
- Série
- Kategórie
- Štítky
- Historické téma, Filozofická tematika, 19. storočie, Rusko, Ruská literatúra, Magický realizmus, Moskva, Perestrojka
- Pôvodný názov
- Čapaev i Pustota
- Hodnotenie
- 4,35 z 5
- Anotácia
- ViKTor Pelevin - odin iz samyh izvestnyh sovremennyh pisatelej, ch'i knigi na ishode 1990-h godov vo mnogom povlijali na razvitie postsovetskoj literatury. Real'nost', perepletennaja s fantasmagoriej, jekscentrichnost' fabuly, soedinenie raznorodnyh priemov stali zalogom neizmennogo uspeha proizvedenij V. Pelevina u chitatelej. Geroj romana Chapaev i Pustota - voobrazivshij sebja pojetom-dekadentom pacient psihiatricheskoj bol'nicy Petr Pustota. On zhivet v dvuh raznyh jepohah: v 1919 godu znakomitsja s Chapaevym, sluzhit v ego divizii komissarom, vljubljaetsja v Anku i dazhe chut' ne gibnet v boju, a v drugoj real'nosti vstrechaetsja s Kavabatoj, Shvarceneggerom i prosto Mariej... Pereskazat' sjuzhet romana, geroj kotorogo pytaetsja ponjat', chto zhe na samom dele javljaetsja real'nost'ju, nevozmozhno, - jeto nuzhno chitat'