Viktor Olegovič Pelevin Knihy

Ide o nový román Viktora Pelevina, jedného z najvýraznejších súčasných autorov, držiteľa viacerých literárnych cien. Pelevinove romány nesú posolstvo a vedia si ich vychutnať nároční čitatelia, a ani Mafusailova lampa netvorí výnimku. Román zachytáva v štyroch rôznorodých častiach osudy niekoľkých generácií šľachtického rodu Možajských. Autor členil text do štyroch častí, pričom každá je napísaná iným literárnym štýlom zodpovedajúcemu dobe, ktorú zachytáva. Pelevin zabudoval do príbehu i cestovanie časom a snahu pozmeniť budúce udalosti vsunutím nového vynálezu do dôb minulých. Štvrtá časť je prienikom a previazaním celku a zavŕšenie autorskej výpovede, ktorá je pokusom vysvetliť situáciu v Rusku ako zákulisný boj vyšších mocností. Odhaľovanie skrytej symboliky na ruskej i medzinárodnej politickej úrovni, finančné vzťahy aj okultné významy sú lahôdkou pre čitateľa, ktorý si zvykol hľadať Pelevinove skryté súvislosti a významy. Tento hybridný román odhaľuje zákulisné tajomstvo a vysvetľuje hlavné globálne politické a ekonomické problémy, rovnako ako aj ich kultúrne a antropologické väzby, pomocou jednoduchej a zrozumiteľnej symboliky.

Titulný hrdina, Omon, je syn milicionára. Meno (a zároveň osudové predurčenie) mu tatko vybral so zreteľom na zabezpečenie perspektívnej kariéry: OMON je skratka pre policajný oddiel poverený zvláštnymi záležitosťami (otriad milicii osobogo naznačenija). Prezývku Ra podľa staroegyptského boha Slnka, ochrancu faraóna a záruky poriadku ríše, ktorého si sám „vyvolil“ v Ateistickej encyklopédii, dostal ako účastník vesmírnej misie. Románová novela, prvé rozsiahlejšie dielo Viktora Pelevina, publikované začiatkom 90. rokov, približuje osudy chlapca, ktorý sníva o letoch do kozmu, a ako mladík sa stane jedným z účastníkov cesty na Mesiac. Ako však u Pelevina býva zvykom, v skutočnosti je všetko inak, pretože realita v dielach tohto autora býva veľmi krehká a spochybniteľná. Príbeh presvedčivo sprítomňuje myslenie, cítenie a konanie mladíka v súkolesí manipulatívnych praktík moci. Viktor Pelevin vkročil pred takmer tridsiatimi rokmi prevrátením ,,mýtu sovietskeho kozmonauta naruby do tematiky, ku ktorej sa neskôr mnohokrát vrátil vo svojich nasledujúcich románoch s intenzitou a presvedčivosťou, ktorá akiste osloví čitateľov i dnes.

Viktor Pelevin, významný súčasný ruský spisovateľ a nositeľ viacerých literárnych cien, vo svojich románoch majstrovsky zachytáva dobu a jej symboliku. Generácia „P“, kultový román z 90. rokov, sa zaoberá reklamou, fenoménom, ktorý ovplyvňuje každodenný život. Hoci mnohí považujú reklamu za otravný prvok, otázky o jej vplyve na jazyk a vedomie ostávajú otvorené. Hrdina Vavilen Tatarskij, tvorca reklamy, si myslí, že pozná jej skutočnú hodnotu, no netuší, akú moc má džin, ktorého vypustil. Kniha je preplnená sarkazmom a karikatúrou, ktoré odrážajú ruskú realitu 90. rokov. Čitateľ sa môže smiať aj plakať, pretože zobrazené situácie sú smiešne aj pravdivé. Dielo funguje ako učebnica marketingu, ponúka pohľad do histórie a zvyklostí Rusov tej doby, pričom zahŕňa aj politiku a ezoteriku. Pelevinovo dielo je cynické a brutálne, pričom sa vysmieva z absurdity spoločenskej situácie, no zároveň čitateľa presviedča o jej reálnosti.

Helma hrôzy od Viktora Pelevina je prerozprávaním mýtu o Minotaurovi formou internetového chatu. Jednotliví účastníci chatu sa nachádzajú každý vo svojej uzavretej miestnosti, v ktorej sa ocitli nevysvetliteľným spôsobom. V chate diskutujúci vystupujú pod prezývkami, automaticky pridelenými kýmsi neviditeľným, kto zároveň cenzuruje ich výpovede, a postupne sa v rámci možností, ktoré im tento neviditeľný „cenzor“ poskytuje, zoznamujú a podávajú nielen príbeh pôvodného mýtu, ktorého súčasťou sa nedobrovoľne stali, ale odhaľujú aj mnohé o sebe.

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo aj jeho výber poviedok pod názvom Relics, 2006) skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až v náboženský obrad, a ten v stereotyp, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde „už nepotrebujeme hrozno“, ale „posielame po fľaše do pivnice“. Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. Tento inteligentný knižný titul výrazne obohatí slovenský knižný trh o špičkové literárne dielo, ktoré precvičí intelekt čitateľa. Preto sa knihu oplatí čítať vnímavo a dolúšťovať fragmenty mozaiky ako pri poézii.

Absurdní román významného ruského prozaika, jehož hrdina prochází několika vzájemně se prolínajícími dějovými i časovými pásmy. Velmi netradičním hrdinou románu je šestadvacetiletý básník Péťa Prázdnota, který nás provádí mnoha rovinami svého příběhu, rovinami skutečnými i simulovanými. Péťa jako komisař v porevolučním Rusku po boku Čapajeva, Péťa jako pacient v psychiatrické léčebně v Rusku současném – to jsou dvě hlavní dějové linky s odklony do dalších psychedelických, iracionálních i zdánlivě reálných dobrodružství. Nakonec se náš hrdina propadá do ráje spásy a věčného štěstí, do iluzorního místa jménem Vnitřní Mongolsko. Tímto románem je nám v edici Současná ruská literatura představen snad nejslavnější spisovatel dnešního Ruska, postava kontroverzní, populární, trochu záhadná a mezi ruskou mládeží kultovní. Jeho příběh je vystavěn na neustálém střídání překvapivých obrazů, fikcí, anekdot, symbolů a mýtů. Péťovy bludy jsou prakticky neodlišitelné od bdělého stavu, světy pravé a fiktivní nám splývají. Nepátrejme tedy při čtení po křehké hranici snu a skutečnosti, neboť ta neexistuje: řešení je otevřené, možné je všechno.

A darkly comic work by the author of Buddha's Little Finger finds fifteen-year-old Moscow prostitute A. Huli hiding her identity as a two-thousand-year-old were-fox who seduces men to absorb their life force, a practice that catches the attention of a high-ranking intelligence officer and fellow werewolf. 10,000 first printing.

An intellectually dazzling and hilarious fantasy about identity and Russian history, and a spectacular elaboration of Buddhist philosphy, The Clay Machine-Gun confirms Victor Pelevin as 'one of the brightest stars in the Russian literary firmament' Observer. 'Victor Pelevin is the future of the Russian novel. His satires take the temperature of post-Soviet Russia, in all its amoral, dystopian chaos.With his fusion of oriental and sci-fi, there's no mistaking Pelevin's place in the absurdist pantheon alongside Gogol and Bulgakov.' Independent.

THE YELLOW ARROW is a Russian train speeding toward a ruined bridge, a train without an end or a beginningand it makes no stops. Andrei, the mystic passenger, less and less lulled by the never-ending sound of the wheels, has begun to look for a way to get off. But life in the carriages goes on as always. This important young Russian author's first American translation garnered rave reviews.

The short stories of Victor Pelevin are as individual, reality-warping and endlessly inventive as his novels, moving effortlessly between different genres and moods, bursting with absurd wit and existential satire. In The Blue Lantern he brings together sex-change prostitutes, melancholy animals and a cabinful of young boys obsessed by death. Sidestepping the world we take for granted, these stories show in miniature the fantastical talent for which the Observer acclaimed Pelevin's work as 'the real thing, fiction of world class'.