Viktor Olegovič Pelevin Poradie kníh

Titulný hrdina, Omon, je syn milicionára. Meno (a zároveň osudové predurčenie) mu tatko vybral so zreteľom na zabezpečenie perspektívnej kariéry: OMON je skratka pre policajný oddiel poverený zvláštnymi záležitosťami (otriad milicii osobogo naznačenija). Prezývku Ra podľa staroegyptského boha Slnka, ochrancu faraóna a záruky poriadku ríše, ktorého si sám „vyvolil“ v Ateistickej encyklopédii, dostal ako účastník vesmírnej misie. Románová novela, prvé rozsiahlejšie dielo Viktora Pelevina, publikované začiatkom 90. rokov, približuje osudy chlapca, ktorý sníva o letoch do kozmu, a ako mladík sa stane jedným z účastníkov cesty na Mesiac. Ako však u Pelevina býva zvykom, v skutočnosti je všetko inak, pretože realita v dielach tohto autora býva veľmi krehká a spochybniteľná. Príbeh presvedčivo sprítomňuje myslenie, cítenie a konanie mladíka v súkolesí manipulatívnych praktík moci. Viktor Pelevin vkročil pred takmer tridsiatimi rokmi prevrátením ,,mýtu sovietskeho kozmonauta naruby do tematiky, ku ktorej sa neskôr mnohokrát vrátil vo svojich nasledujúcich románoch s intenzitou a presvedčivosťou, ktorá akiste osloví čitateľov i dnes.

Viktor Pelevin, významný súčasný ruský spisovateľ a nositeľ viacerých literárnych cien, vo svojich románoch majstrovsky zachytáva dobu a jej symboliku. Generácia „P“, kultový román z 90. rokov, sa zaoberá reklamou, fenoménom, ktorý ovplyvňuje každodenný život. Hoci mnohí považujú reklamu za otravný prvok, otázky o jej vplyve na jazyk a vedomie ostávajú otvorené. Hrdina Vavilen Tatarskij, tvorca reklamy, si myslí, že pozná jej skutočnú hodnotu, no netuší, akú moc má džin, ktorého vypustil. Kniha je preplnená sarkazmom a karikatúrou, ktoré odrážajú ruskú realitu 90. rokov. Čitateľ sa môže smiať aj plakať, pretože zobrazené situácie sú smiešne aj pravdivé. Dielo funguje ako učebnica marketingu, ponúka pohľad do histórie a zvyklostí Rusov tej doby, pričom zahŕňa aj politiku a ezoteriku. Pelevinovo dielo je cynické a brutálne, pričom sa vysmieva z absurdity spoločenskej situácie, no zároveň čitateľa presviedča o jej reálnosti.

Ide o nový román Viktora Pelevina, jedného z najvýraznejších súčasných autorov, držiteľa viacerých literárnych cien. Pelevinove romány nesú posolstvo a vedia si ich vychutnať nároční čitatelia, a ani Mafusailova lampa netvorí výnimku. Román zachytáva v štyroch rôznorodých častiach osudy niekoľkých generácií šľachtického rodu Možajských. Autor členil text do štyroch častí, pričom každá je napísaná iným literárnym štýlom zodpovedajúcemu dobe, ktorú zachytáva. Pelevin zabudoval do príbehu i cestovanie časom a snahu pozmeniť budúce udalosti vsunutím nového vynálezu do dôb minulých. Štvrtá časť je prienikom a previazaním celku a zavŕšenie autorskej výpovede, ktorá je pokusom vysvetliť situáciu v Rusku ako zákulisný boj vyšších mocností. Odhaľovanie skrytej symboliky na ruskej i medzinárodnej politickej úrovni, finančné vzťahy aj okultné významy sú lahôdkou pre čitateľa, ktorý si zvykol hľadať Pelevinove skryté súvislosti a významy. Tento hybridný román odhaľuje zákulisné tajomstvo a vysvetľuje hlavné globálne politické a ekonomické problémy, rovnako ako aj ich kultúrne a antropologické väzby, pomocou jednoduchej a zrozumiteľnej symboliky.

Román T bezpochyby zaujme nielen milovníkov Pelevinovej tvorby, ale aj náročnejších čitateľov, predovšetkým ctiteľov Tolstého. Dielo sa bizarným spôsobom zaoberá komerčnosťou a rýchlosťou súčasnej literatúry, pričom identita spisovateľa sa stráca v rukách viacerých autorov. Vnímavejší čitateľ sa určite nebude nudiť, pretože sleduje lúštenie záhady modernej postavy T., obratného bojovníka, ktorý sa snaží nájsť svoje vzdialené spomienky a odhaliť dôvody svojej cesty do legendárnej Optinskej pustovne. Cesta k identite je zložitá, pretože T. vystupuje ako postava marketingovo plánovaného bestselleru, písaného piatimi autormi, „literárnymi negrami“ kabalistu Ariela. Bojuje s manipuláciou svojho podvedomia, aby sa opäť stal tvorcom, ako L. N. Tolstý. Pelevin využíva tému na iróniu voči populárnej literatúre. Okrem napínavého lúštenia identity grófa T. čitateľ sleduje aj neustály boj o literárny štýl, ktorý je dušou tvorcu. Ten zápasí o bytie, aby aspoň v súkromí vedel, kedy je sám sebou a môže sa brať vážne. Hra sa neustále zabíja a obnovuje vlastnými zbraňami, pričom autor opäť kladie prenikavé otázky a ponúka sotva vytušiteľné odpovede.

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo aj jeho výber poviedok pod názvom Relics, 2006) skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až v náboženský obrad, a ten v stereotyp, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde „už nepotrebujeme hrozno“, ale „posielame po fľaše do pivnice“. Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. Tento inteligentný knižný titul výrazne obohatí slovenský knižný trh o špičkové literárne dielo, ktoré precvičí intelekt čitateľa. Preto sa knihu oplatí čítať vnímavo a dolúšťovať fragmenty mozaiky ako pri poézii.

Vo výbere poviedok sú zaradené prózy z ranného obdobia autorovej tvorby, pretože ide o texty, ktoré sú v stredoeurópskom kontexte neznáme. Mnohé texty sú natoľko napojené na ruskú realitu, že preklad v dôsledku odlišných kultúrnych tradícií, stráca význam. Pelevinove texty môžeme vnímať ako opätovné prebudenia zo snov k realite, ktorá je zasa len ďalšou vrstvou sna. Hrané a skutočné splýva, svet je obrovský labyrint z mnohých vrstiev a my sa v ňom snažíme prebiť od tápania k ako-tak súvislej existencii.

Helma hrôzy od Viktora Pelevina je prerozprávaním mýtu o Minotaurovi formou internetového chatu. Jednotliví účastníci chatu sa nachádzajú každý vo svojej uzavretej miestnosti, v ktorej sa ocitli nevysvetliteľným spôsobom. V chate diskutujúci vystupujú pod prezývkami, automaticky pridelenými kýmsi neviditeľným, kto zároveň cenzuruje ich výpovede, a postupne sa v rámci možností, ktoré im tento neviditeľný „cenzor“ poskytuje, zoznamujú a podávajú nielen príbeh pôvodného mýtu, ktorého súčasťou sa nedobrovoľne stali, ale odhaľujú aj mnohé o sebe.