Bookbot

Ako písať o dejinách

Hodnotenie knihy

Viac o knihe

Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.

Nákup knihy

Ako písať o dejinách, Paul Veyne

Jazyk
Rok vydania
1998
product-detail.submit-box.info.binding
(mäkká)
Akonáhle sa objaví, pošleme e-mail.

Platobné metódy

3,7
Veľmi dobrá
20 Hodnotenie

Tu nám chýba tvoja recenzia

Titul
Ako písať o dejinách
Jazyk
slovensky
Vydavateľ
Chronos (SK)
Rok vydania
1998
Väzba
mäkká
Počet strán
221
ISBN10
8096786016
ISBN13
9788096786015
Série
Prvé vydanie
1971
Pôvodný názov
Comment on écrit l'historie suivi de Foucault révolutionne l'historie
Hodnotenie
3,7 z 5
Anotácia
Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.