Nič na preclenie

Viac o knihe

Máme vystúpiť a vybrať našu batožinu na kontrolu, – pretlmočil Don. To bol moment, ktorého sme sa najviac obávali. Mala som pocit, že mám nohy z vaty. Posledné dni sme sa starostlivo pripravovali na cestu, pričom sme si zobrali množstvo výbavy, ktorá mala upútať pozornosť colníkov. Naše auto bolo teda plné oblečenia a jedla v konzervách, spacích vakov a plážových prikrývok. Boli tam dokonca aj dve rozkladacie ležadlá, ktoré mali potvrdiť rekreačný účel našej cesty. Colník kládol Donovi ďalšie otázky a nám ukazoval, kde máme poukladať batožinu. Ruky sa mi od nervozity tak roztriasli, že som bola ledva schopná rozopnúť zips na mojej taške. Pýta sa, či máme niečo na preclenie, – povedal Don. Nie, nič, - všetky sme ako na povel negatívne krútili hlavami. Bola to pravda, neklamali sme. Naozaj sme nemali nič na preclenie, pretože to, čo sme viezli, nebolo možné precliť...