Charles Bukowski Knihy

Ženy chcú mužov, čo zarábajú, ženy chcú mužov so zázemím. Koľko žien na úrovni žije s flákačmi v chudobnej štvrti? Nie že by som chcel ženu, respektíve nie na to, aby so mnou žila. Ako spolu vôbec ženy a muži vydržia? Aký to má zmysel? Jediné, čo som naozaj chcel, bola opustená jaskyňa niekde v Colorade, v ktorej by som mal zásoby jedla a pitia na tri roky. Riť by som si umýval pieskom. Bral by som hocičo, naozaj hocičo, čo by ma vytrhlo z tejto nudnej, triviálnej a zbabelej existencie.

Človek môže byť zaistený akurát tak v base. Tri metre štvorcové a žiadny nájom, komunálne poplatky, daň z príjmu, žiadne platenie alimentov. Nemusíte platiť za poznávaciu značku.Nedostávate pokuty za parkovanie ani za šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Žiadne prehry na dostihoch. Bezplatná zdravotná starostlivosť. Spoznáte ľudí s podobnými záujmami.Kostol. Vychádzky. Pohreb zadarmo.Po skoro dvanástich rokoch sme z tej pôvodnej skupiny sto či dvesto ľudí zostali asi dvaja. Nie každý dokáže jazdiť taxíkom, robiť pasáka alebo predávať drogy, a rovnako tak nie každý chlap – alebo ženská – dokáže pracovať ako poštový úradník. Nemám im to za zlé. Za tie roky som nespočetne veľakrát videl, ako k nám napochodovalo komando stopäťdesiatich nováčikov a ako z každej skupiny zostali nakoniec len dvaja alebo traja – presne na to, aby nahradili tých, čo odišli do dôchodku.

Prvýkrát som sa dozvedel, že som idiot, na školskom dvore, kde ma posmievali rovnako ako iných. Môj vzdor mi však umožnil prežiť, keď som sa len prizeral, ako sa iní dostávali do problémov. Ako môžu očakávať, že sa človek šťastne zobudí o pol siedmej, oblečie sa, nasilu sa najedí a potom sa tlačí do premávky, aby zarábal peniaze niekomu inému? Ráno som sa často pozeral na hodiny a cítil, ako ma napína na vracanie, ale snažil som sa to nedať najavo. Zatiaľ čo ona sa pripravovala, ja som sa snažil vyrovnať s chaosom vonku. Premávka bola hrozivá; stačil by jediný chybný krok a všetci by sme mohli zahynúť. Čo ak sa ten vodič ráno pohádal so ženou, alebo mal rakovinu? Mohol by nás všetkých zabiť. Keby som šoféroval ja, zvažoval by som, či by nebolo lepšie nás utopiť. Takéto úvahy ukazujú, že za každou nevinnou tvárou môže číhať niečo temné.

Poviedky Charlesa Bukowského nie sú čítaním pre každého. Bukowski je priamy, tvrdý, úprimný, neúprosný, osobný, prostý, sprostý, hrubý, urážajúci, ohurujúci, pravdivý i absurdný, Jeho poviedky sú zo života, jeho poviedky sú šialenou mystifikáciou, na jeho poviedky často potrebujete dobrý žalúdok, ale ak sa do nich pustíte vtiahnu vás do sveta, kde sa už netreba červenať. Možno sa budete smiať a možno plakať, možno sa poučíte a možno budete zhrození a pohoršení, ale taký je život očami Charlesa Bukowského...

Obkolesila ma parta sestrojebačov, mužov, ktorí mali veľké domy a čas smiať sa, čítať, chodiť do divadla, nakupovať obrazy, ktorí už pomaly nedokázali myslieť ani cítiť. Biela škrobenosť a moja porážka. Zhromaždenie. „Ako sa cítiš?“ „Nádherne.“ „Teba tá ihla nebolí?“ „Jebem ťa.“ „Prosím?“ „Hovorím – jebem ťa.“ „Je to ešte chlapec. Trápi ho to akné a niet sa čomu diviť. Koľko máš rokov?“ „Štrnásť.“ „Chcel som ťa len pochváliť, ako statočne znášaš tú ihlu. Si silný.“ „Jebem ťa.“ „Ale takto so mnou nemôžeš hovoriť.“ „Jebem ťa. Jebem, jebem, jebem.“ „Nebuď taký zatrpknutý. Čo keby si bol, napríklad, slepý?“ „To by som sa aspoň nemusel pozerať na tvoj ksicht.“ „To decko je vadné.“ „Asi hej, dajte mu radšej pokoj.“

Keby som sa narodil ako žena, bol by som určite prostitútka. Ale narodil som sa ako muž, a tak som neustále prahol po ženách, tých najhorších z najhorších. Na druhej strane mi ženy dobré ženy naháňali strach, pretože tie nakoniec dostali vašu dušu a ja som si posledné zvyšky tej svojej chcelnechať pre seba. V podstate som fantazíroval o primitívnych ženách, o prostitútkach, lebo sú smrtiace a hrubé, nemajú žiadne osobné nároky. O nič som neprišiel, keď odišli. No zároveň som túžil po jedinej žene, nežnej a dobrej, a to aj napriek tej ohromnej cene. Tak či tak, bol som stratený. Silný muž by sa vzdal obidvoch možností. Ale ja som nebol silný. Takže som sa ďalej boril so ženami, respektíve s predstavou o ženách.

Aj tento Bukowského román rozpráva autorovo alter ego Henry Chinaski, tentoraz sa však s ním a jeho ženou Sarah dostávame do trochu nezvyčajného prostredia: do hollywoodskych filmových štúdií. Netreba dodávať, že aj pri tomto románe si prídu na svoje priaznivci svojrázneho Bukowského štýlu - aj tu hlavný hrdina zo všetkých síl flirtuje, gembluje na dostihoch, preháňa to s konzumáciou alkoholu a vôbec všeobecne zanedbáva životosprávu a dobré mravy.

Poslední dokončené dílo Charlese Bukowského, vydané krátce po jeho smrti roku 1994, se už svým názvem hlásí k žánru literárního braku. Využívá četné stereotypy šestákových románů a dovádí je ad absurdum. Bukowskému nezáleží na dokonalé konstrukci detektivní zápletky, spíš se vyžívá v barvitých popisech odvrácené tváře Los Angeles. Bukowski se rozloučil ve velkém stylu – v tomto případě se pro jeho román nadchli nejen čtenáři, ale i kritici.

Vo výbere prekladateľa Daniela Heviera sú obsiahnuté Bukowského najdôležitejšie zbierky: Dni sa strácajú ako divé husi za kopcami, Horiace vo vode, topiace sa v plameni, Láska je pes z pekla, vojna celý čas a i.

Výbor z Bukowského korespondence ukazuje oblíbeného autora z jiné stránky: dopisy přátelům, redaktorům i kolegům, chronologicky řazené, se dotýkají především tématu psaní. Zachycují jednak pomalu se rozvíjející Bukowského tvůrčí kariéru „zevnitř“, očima autora, který líčí, jak začínal poezií v malých časopisech, jak na dlouhá léta psaní úplně přerušil, protože propil psací stroj; jak na jeho možnosti psát působila jeho zaměstnání i lidé kolem něj.