Fiodor Michajlovič Dostojevskij Poradie kníh

Denník spisovateľa patrí k pozoruhodným a málo preskúmaným dielam F. M. Dostojevského. Je kľúčom k duši skutočného Dostojevského aj k mnohým z jeho slávnych románov. Vznikol ako spontánna výpoveď bez autocenzúry k spoločenským, kultúrnym a politickým udalostiam v Rusku, predovšetkým v rokoch 1876 – 1877. denník je skôr záznamom prúdu vedomia než kompozične prísne racionálne premysleným dielom, je snahou autora zachytiť súčasne vznikajúce myšlienky obrazy, idey, názory usilujúce sa predrať na povrch v zhmotnenej podobe, čo predurčuje aj na prvý pohľad zmätočný, chaotický rozprávačský štýl denníka. Svoj spôsob písania denníka sám Dostojevskij vyjadril slovami: „Verný svojmu naturelu začnem od konca, a nie od začiatku, hneď vyjadrím celú myšlienku. Nikdy som nedokázal písať postupne, približovať sa k veci a vyjadriť ideu, až keď ju už stihnem celú vopred predžuť a podľa možnosti dokázať. Nemal som dosť trpezlivosti, prekážal mi v tom môj charakter." Výber predstavuje Dostojevského ako komentátora aktuálnych a pálčivých problémov doby, ako učiteľa, kazateľa, proroka, ako ironického a niekedy až sarkastického sudcu prostredníctvom jeho kontroverzných úvah o náboženstve, katolicizme, morálke, politike, vojne, ale najmä o mesianistickom poslaní ruského národa.

Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Svoj Denník spisovateľa začal publikovať v januári 1873. Chcel ho vydávať ako vlastné, nezávislé periodikum, ktoré by mu umožňovalo slobodne sa vyjadrovať k najaktuálnejším otázkam doby. Svojím horúčkovitým rozprávačským štýlom Denník akoby kopíroval horúčkovitosť, rozporuplnosť čias, ktoré túžil pochopiť. „Ja som predsa začal vydávať noviny ani nie tak pre iných, ako skôr pre seba, mal som neudržateľnú potrebu vyjadriť sa k našej zaujímavej a takej svojráznej dobe. Ešte nikdy predtým, v žiadnom svojom diele som si nedovolil doviesť niektoré svoje názory do konca, povedať to úplne posledné slovo…A tu som odrazu vypovedal posledné slovo svojich názorov a túžob na úlohu a poslanie Ruska v dejinách ľudstva.“ Poviedka Krokodíl nie je súčasťou Denníka spisovateľa. Vyšla v roku 1865 a predstavuje spisovateľa ako majstra irónie a literárnej karikatúry.

Autor patrí k vrcholným predstaviteľom ruskej i svetovej realistickej literatúry. Vo svojich dielach venoval najviac pozornosti mestskému životu a jeho obyvateľom. Jeho "ponížení a urazení" sú zle platení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a často závislosť od úžerníkov.

Hlavného hrdinu s povesťou sukničkára a vdovca spája jediné - žena. Pre jedného je to len milenka, pre druhého životná láska, ktorá ho sklamala. Príbeh je psychologickou sondou, v ktorej muži bolestne vnímajú prázdnotu po neviazanom živote a naivitu oddanosti. Mladý učiteľ sa zaľúbi do generálovej dcéry, no zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy, čo ho premení na vášnivého hráča rulety, ktorého hazard opantáva viac než láska k Poline. Rusko druhej polovice 19. storočia ovplyvnilo autora, ktorý sa zameriava na postavy ako trestanci, zločinci, žobráci a kurtizány. Alexej Ivanovič, na prvý pohľad uhladený učiteľ, učí v rodine ruského generála a zamiluje sa do jeho dcéry. Jeho vzťah s Poline je plný vášne, no Dostojevskij neverí v ideálne konce – ich cesty sa nakoniec rozídu a láska zostáva nenaplnená. Druhá novela je psychologickou drámou s tragickou zápletkou, kde Velčaninov, známy sukničkár, čelí Trusockému, mužovi jednej z jeho mileniek. Po smrti ženy sa manžel dozvie o existencii milenca, čo vedie k napätej situácii medzi oboma mužmi. Ich vzťah kolíše medzi dôverou a násilím, pričom autor necháva záver otvorený – muži sa opäť stretávajú a zdá sa, že sa nič nezmenilo, Trusockij ostáva večným manželom.

F. M. Dostojevskij patrí k najvýznamnejším spiso­vateľom sveta. Všetci poznáme aspoň niektoré jeho psychologické romány ako Bratia Karamazovci, Zločin a trest, Idiot, Ponížení a urazení, Biedni ľudia, Besy a ďal­šie. V knihe nájdete myšlienky zo súborného diela tohto velikána. Kniha patrí do radu Myšlienky veľkých osobností a je veľmi vhodná ako darček.

Štyri poviedky od veľkého spisovateľa. Preložila Viera Mikulášová-Škridlová.

Obsahuje: Chlapček u Krista na Vianoce, Vianočný stromček a svadba, Roľník Marej, Malý hrdina, Sen smiešneho človeka, Na margo Kronbergovcov, Pre nič za nič. Úvod a záver napísala Marta Baránková.

Dvojníctvo má u Dostojevského najrozličnejšie hľadiská. V prípade Goľadkina alebo Procharčina vyviera zo strachu pred životom: vydávať sa za niekoho iného a tak uniknúť hrôzam, ktoré sa na človeka deň čo deň valia. (Boris Bursov) Prečítajte si Goľadkina, Goľadkinov je veľa, nájdete ich v San Franciscu, v bratislavských bistrách, a pravdaže, opäť alebo ešte vždy v Sankt Peterburgu. Budete čítať aj o sebe, ak preceníte svoje možnosti, lebo splín a ideál vás ženú štvať si telo i dušu do čoraz väčšej rýchlosti. (Ján Johanides) Pre Dostojevského rozdvojenie osobnosti nie je otázkou klinickou, nie je záležitosťou lekárskej vedy, aj keď vo výnimočných prípadoch, ktoré vo svojom diele demonštruje, pripúšťa jeho patologickú povahu. Rozdvojovanie je problém mravný, etický, týka sa celkovej integrity osobnosti, jej schopnosti reagovať na vonkajšie podnety, vytvárať podmienky vlastnej sebarealizácie i predpoklady intersubjektívnych vzťahov.(František Kautman)