Víťo Staviarsky Poradie kníh

Baladický príbeh z východného Slovenska. Od rána mi niečo našepkávalo, že bude zle. Aj bolo. Ale nepredbiehajme. Aj keď to viem, vôbec mi to nepomôže. Celý deň bývam v napätí. Viem, že príde búrka a chovám sa čudne. Bývam veľmi nervózny. Je to zvláštny dar. Starký šiel kosiť. Babička ho varovala: „Nechoď.“ Šiel. Zabil ho blesk. Búrka od Poľska. Najprv len mierny vánok, potom sa začnú obracať listy na stromoch. A mne sa vtedy robia kruhy pred očami. Srdce sa mi rozbúcha. Nič s tým neurobím.

Kniha pozostáva z troch častí, ktoré spája prostredie jarmočného obchodu. V prvej časti Kšeft autor šťavnatým a vtipným spôsobom opisuje svoje zážitky z obchodných ciest. Novely Markova dcéra a Loli paradička sú realistickými sondami do života jarmočných obchodníkov. Loli paradička - novela vznikla na základe scenára k filmu Loli paradička autorov Víťa a Richarda Staviarskych. Romantická komédia o láske dvoch "nešťastníkov" z východného Slovenska. Smiešno-smutný príbeh o nádeji a trpkosti života. Keď sa Milan, jarmočný predavač cukroviniek, dozvie, že Veronka mu ukradla dva turecké medy, lebo bola hladná, zľutuje sa nad ňou a kúpi jej obed. Veronka sa chce Milanovi odvďačiť a ponúkne sa mu za predavačku do stánku. Medzi oboma to zaiskrí a po búrlivej noci v lacnej ubytovni na okraji mesta sa do seba zaľúbia a začnú si plánovať spoločný život. Veronke pritom neprekáža, že Milan nemá nohu. Milanovi zasa neprekáža, že Veronka je Rómka. Prijme však takúto "nekonvenčnú" dvojicu aj spoločnosť?

Zbierku krátkych poviedok laureáta prestížnej Ceny Anasoft litera 2013 spája čierny humor, absurdita, koncíznosť a hutnosť vyjadrovania vyusťujúca do epickej skratky.

Knižku tvoria tri prózy, ktoré spája spoločné prostredie a protagonista, ošetrovateľ na záchytke. Ich východiskom boli autorove zážitky v tomto povolaní. Popri mozaikovitom rozprávaní o každodennom fungovaní záchytky v bližšie nešpecifikovanom meste na východe Slovenska a o rázovitých postavičkách, ktoré sa tu pohybujú, sa tu stretávame i s mimoriadne empatickými portrétmi postáv, ktoré tvoria emocionálny protipól k ľahostajnej rutine a pragmatickej bezcitnosti, ktorá sa stala nevyhnutnou súčasťou životnej výbavy Staviarskeho protagonistu.