Mario Lunetta Knihy

Zolov román Au Bonheur des Dames ("Šťastie dám"), publikovaný v roku 1882, je jedenástym dielom jeho série Rougon-Macquart. Tento žiarivý a rýchly parížsky dramatický príbeh zobrazuje život v prvom obchodnom dome na svete a odhaľuje množstvo inovatívnych marketingových konceptov, módu, glamour, túžbu, chamtivosť, odvahu, klamstvo, ľudské slabosti a víziu a finančné riziko, ktoré viedli k transformácii nakupovania. To všetko je kontrastované s našou hrdinkou Denise, mladou predavačkou, ktorá sa snaží prekonať finančné ťažkosti, zradné priateľstvá a neuveriteľné pokušenia s tichou odvahou, ktorá jej pomáha dosiahnuť úspech. Keď prechádza ohňom a vychádza z neho nepoškodená, Zola majstrovsky zobrazuje sociálne nepokoje a ženský odpor voči zlu.

This enormously engaging, strange novel is both an engrossing saga of a family and a hilarious account of addiction and failure as its helpless hero, notionally undergoing psychiatric help, manages spectacularly to fail to give up smoking, run his business or make sense of his private life.A hymn to self-delusion and procrastination ZENO'S CONSCIENCE has provoked enormous affection in its readers both in Italian and English since its first publication in the 1920s.

First published in 1893, this novel is concerned with the bourgeois soul and its inability to will or act. The heroes are typically men of business, but with cultural pretensions and he depicts them in their free time when they are not working.

Krásna Emma Bovaryová sníva o veľkej láske, o vzrušujúcich zážitkoch, pritom však vedie otupný život, nudné manželstvo s vidieckym lekárom ju čoraz väčšmi roztrpčuje. Emma sa usiluje vymaniť zo všednosti a uniknúť do sveta snov a ľúbostných dobrodružstiev. No jej snahy o hlboké citové putá a nevšedné zážitky zlyhajú, ich následky sú katastrofálne. Román Pani Bovaryová sa radí nielen medzi najznámejšie diela Gustava Flauberta, ale aj svetovej literatúry 19. storočia. Emma Bovaryová sa stala prototypom rojčivej a nepraktickej ženy. Román vzbudil v čase svojho vydania (1857) veľkú pozornosť, vyvolal početné vášnivé reakcie a mnoho čitateľov aj pobúril, najmä preto, lebo románové postavy neboli štylizované, ale autor ich opísal realisticky. Na motívy knihy vzniklo viacero divadelných, televíznych, rozhlasových aj operných adaptácií. Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľom kvalitnej literatúry a milovníkom zaujímavých príbehov.

Román Senilita je v poradí druhým Svevovým dielom. Prejavil sa v ňom už ako zrelý autor. Jeho hlavnou témou je analýza ľudských vzťahov, z ktorej mu vychádza obraz neschopnosti ľudí pochopiť sa navzájom. Emilio Brentani žije ako vážený človek pokojným životom so svojou sestrou Amáliou. Jedného dňa sa zoznámi s dievčinou ľahkých mravov, inteligentnou, no koketnou An-giolinou, a toto stretnutie rozvráti jeho život. Ako ju spoznal, zanedbáva svoju prácu a rozmýšľa iba o nej. Angiolina sa stane modelkou v ateliéri jeho najlepšieho priateľa, sochára Balliho. Emilio sa chytá do vlastnej pasce, klame a týra sám seba. O tom, že je zaľúbený, vie aj jeho sestra Amália, no ona sa mu so svojimi citmi nezdôverí; o jej snoch a o jej citoch k Emiliovmu priateľovi Ballimu sa dozvie iba z toho, že sestra začne rozprávať zo sna... Postupne sa z nej však stane narkomanka (éteromanka) a čoskoro na následky svojej slabosti zomiera. Po jej smrti si Emilio uvedomí, že jeho nedostatok energie, jeho skleslosť robí z neho strojcu vlastného nešťastia i nešťastia iných.

Un breve viaggio di lavoro è l’occasione che l’anziano signor Aghios attendeva da tempo. Finalmente staccatosi dalla moglie, può concedersi di assaporare piccole, innocue promesse di libertà. Ma è una libertà che si sostanzia di sensazioni e di pensieri, più che di azioni concrete: il protagonista senile di questo piccolo capolavoro, rimasto incompiuto, è insieme affascinato e distante da ciò che vorrebbe afferrare. Tornano qui, in una forma esemplare ma rinnovata, i temi che furono cari a Svevo: il bisogno di vivere e l’incapacità di aderire al reale senza dolorose scissioni; l’idea dell’eros come trasgressione al sano comportamento borghese; l’influenza delle teorie psicoanalitiche.