Slavenka Drakulićová Knihy

Román Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok: na svoje detstvo, na svoju rodinu a na to ako rástla, dospievala, našla si partnera, porodila dcéru. Na súdnom pojednávaní mlčí, prijíma vinu za svoj skutok a odmieta vysvetľovať svoje motívy. V plynutí spomienok však prerozprávava svoj život od útleho detstva, vysvetľuje dôvody motívy svojho konania, obviňuje i ospravedlňuje matku, ktorá bola tiež obeťou týrania vo svojej rodine. Spomínanie v prvej osobe sa strieda so zábleskami spomienok z detstva, ktoré osvetľujú život hlavnej postavy i ďalších – jej matky, otca, starých rodičov. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou. Vo vnútornom monológu však hlavná postava svoj čin dokonale objasňuje hoci ho neospravedlňuje, berie zaň plnú zodpovednosť, no priamo i nepriamo poukazuje i na zodpovednosť tých, ktorí spravodlivosti v súdnej sieni navždy unikli a zostali nepoznaní i nepotrestaní. Autorka cez krutý osud ženy – vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve ona tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať.

„Lebo veď povedz, kto by si bol pred dvadsiatimi rokmi pomyslel, že komunizmus takto skončí – v múzeu?“ „Komunizmus? A to je čo? Nejaké náboženstvo? Alebo výrobca áut?“ Myš, pes a mačka rozprávajú tri príbehy, ktoré nepatria k tomu najhrôzostrašnejšiemu, čo sa v tejto časti sveta počas komunistickej totality udialo. A predsa prinášajú momentky približujúce reálny socializmus nielen pamätníkom, ale najmä mladším generáciám: Múzeum škaredých vecí v Prahe z čias, keď nebolo dostať toaletný papier a v hlave všetci nosili vyšetrovaciu miestnosť. Tisíce túlavých psov v Bukurešti, ktorým paradoxne dal kedysi slobodu diktátor. Generálova mačka, čo nie je len odborníčkou na duševné zdravie svojho pána, ale i na ozdravné vyrovnávanie sa s minulosťou v Poľsku.

Silný príbeh výnimočnej a nadanej Milevy Marićovej, prvej manželky Alberta Einsteina, ženy s ťažkým životným osudom, ktorá si so sebou nosí svoj náklad smútkov. Ako jedna z prvých žien študovala teoretickú fyziku na univerzite v Zürichu, no napriek talentu a úsiliu sa jej nepodarilo naplniť svoje ambície a stať sa vedkyňou. Autorka pri písaní románu vychádzala z autentických dokumentárnych materiálov, ale i predpokladov, podľa ktorých bola Mileva spoluautorkou Einsteinových prevratných prác na poli fyziky. Kniha je skôr sugestívnym psychologickým románom než biografickou rekonštrukciou. Ponárame sa do vnútorného sveta krehkej a citlivej ženy, ktorá sa vo chvíli bolestivého a ponižujúceho rozpadu svojho manželstva vracia k zásadným udalostiam svojho života, ku vzťahu s komplikovaným, nepredvídateľným a citovo nezrelým mužom a analyzuje, prečo sa jej nepodarilo naplniť životné sny a ambície. Ide o univerzálny príbeh ženy, ktorá v istej chvíli svojho života musela voliť medzi osobnými ambíciami a starostlivosťou o rodinu a potom už nebolo cesty späť. Jej kariérny aj osobný život zároveň nezvratne poznamena psychický otras spojený so smrťou prvého dieťaťa. Mileva bojuje s depresiami, komplikovanou finančnou situáciou nezabezpečenej matky dvoch detí, zdravotnými problémami mladšieho syna a snaží sa pri tom neprepadnúť úplnej beznádeji, nájsť v sebe zbytky energie a ísť ďalej.

Slavenka Drakulic attended the Serbian war crimes trial in the Hague. This important book is about how ordinary people commit terrible crimes in wartime. With extraordinary story-telling skill Drakulic draws us in to this difficult subject. We cannot turn away from her subject matter because her writing is so engaging, lively and compelling. From the monstrous Slobodan Milosevich and his evil Lady Macbeth of a wife to humble Serb soldiers who claim they were 'just obeying orders', Drakulic brilliantly enters the minds of the killers. There are also great stories of bravery and survival, both from those who helped Bosnians escape from the Serbs and from those who risked their lives to help them.

Kniha esejů, v nichž autorka přibližuje jednak detaily života v komunistických zemích, jednak kontury a stíny války v Jugoslávii v 90. letech. Texty jsou výběrem ze tří knih, které nejprve vyšly v angličtině ve Velké Británii a USA. Autorce se zde podařilo přiblížit (právě pohledu čtenáře z druhé strany železné opony) ty jemné, v "dějinném" pohledu nezachytitelné, zdánlivě nedůležité a těžko sdělné odstíny a detaily běžného života (zejména žen) v kleci komunistických zemí, ale také v době děsivě nenávistných krvavých bratrovražedných konfliktů doprovázejících konec komunistické éry v rozpadávající se Jugoslávii. Osvětluje tato stinná zákoutí historie ne jen prostým popisem, ale citlivým, osobně zaangažovaným esejistickým zamýšlením. Zároveň se snaží pro západní čtenáře "přeložit" tehdejší (i nynější) pohled běžného člověka z "východu" na svou situaci obecně: Dřívější pocity ponížení, deklasé vůči lidem ze západu - a jistá současná beznaděj z pocitu nesdělitelnosti zkušeností. Těmito texty autorka onu propast mezi "námi a jimi" dost úspěšně překračuje a text je velmi sdělný i pro nás, neboť velmi hutně a sevřeně vyslovuje "naše" zkušenosti.

"S. may very well be one of the strongest books about war you will ever read. . . The writing is taut, precise, and masterful." —The Philadelphia Enquirer Set in 1992, during the height of the Bosnian war, S. reveals one of the most horrifying aspects of any war: the rape and torture of civilian women by occupying forces. S. is the story of a Bosnian woman in exile who has just given birth to an unwanted child—one without a country, a name, a father, or a language. Its birth only reminds her of an even more grueling experience: being repeatedly raped by Serbian soldiers in the "women's room" of a prison camp. Through a series of flashbacks, S. relives the unspeakable crimes she has endured, and in telling her story—timely, strangely compelling, and ultimately about survival—depicts the darkest side of human nature during wartime.

Tells how the Yugoslavian civil war is destroying everyday lives, disrupting relationships, and turning friends into enemies

Hailed by feminists as one of the most important contributions to women's studies in the last decade, this gripping, beautifully written account describes the daily struggles of women under the Marxist regime in the former republic of Yugoslavia.

Europe is still a divided continent. In the place of a fallen Berlin wall, there is a chasm between the East and the West. Are these differences a communist legacy, or do they run even deeper? What divides us today? To say simply that it is the understanding of the past, or a different concept of time, is not enough. But a visitor to this part of the world will soon discover that we, the Eastern Europeans, live in another time zone. We live in the twentieth century, but at the same time we inhabit a past full of myths and fairy tales, of blood and national belonging, and the fact that most people are lying and cheating or that they have the habit of blaming others for every failure...' An intimate tour of life on the streets of Budapest, Tirana, Warsaw and Zagreb, as those cities continue to acclimatise to the post-Communist thaw, Café Europa does not provide easy solutions or furnish political pallatives. Rather as a Croatian with a viewpoint of ever-widening relevance, the value of Slavenka Drakulic's wry and humane observations lie in the emotional force of their honesty and the clarity of their insight.....