Ian McEwan je oceňovaný britský autor, známy svojimi prenajímavými románmi, ktoré často skúmajú komplexnosť ľudskej psychiky a morálky. Jeho štylistická precíznosť a schopnosť vykresliť hlboké emócie robia jeho diela nezabudnuteľnými. McEwanove príbehy sa často zaoberajú témami viny, pamäti a dopadu okamžitých rozhodnutí na celý život. Píše s jemnou rovnováhou medzi intelektuálnou hĺbkou a emocionálnym dopadom, čo mu zabezpečilo celosvetové uznanie.
Im Jahr 2119: Die Welt ist überschwemmt, Europa eine Insellandschaft, Freiheit und Reichtum unserer Gegenwart – ein ferner Traum. Der Literaturwissenschaftler Thomas Metcalfe sucht ein verschollenes Gedicht von Weltrang. Der Dichter Francis Blundy hat es 2014 seiner Frau Vivien gewidmet und nur ein einziges Mal vorgetragen. In all den Spuren, die das berühmte Paar hinterlassen hat, stößt Thomas auf eine geheime Liebe, aber auch auf ein Verbrechen. Ian McEwan entwirft meisterhaft eine zukünftige Welt, in der nicht alles verloren ist.
Svet, rozdelený železnou oponou, počíta straty z druhej svetovej vojny, kým život jedenásťročného Rolanda Bainesa na internátnej škole ďaleko od ochrannej náruče jeho matky sa obráti naruby. Zraniteľný chlapec priťahuje učiteľku klavíra, čo zanechá v dospievajúcom mladíkovi spomienku na lásku, ktorá nikdy nevybledne. Na životnom príbehu hrdinu s výraznými autobiografickými črtami autor zachytáva osem dekád ľudskej existencie od Rolandovho povojnového života v Líbyi, suezskej a kubánskej krízy cez roky tchatcherizmu, pád Berlínskeho múra, nástup Tonyho Blaira, inváziu do Iraku, brexit a napokon covidovú pandémiu až podnes. Všetky historické udalosti podáva prostredníctvom hodnoverných opisov očitého svedka – najprv nezrelého chlapca zmietaného erotickými fantáziami, potom dospievajúceho mladého muža, intelektuála v strednom veku a napokon otca a starého otca. Vždy však vo vzťahu k najbližším ľuďom, ktorí významne ovplyvňujú jeho vnútorný vývoj, k despotickému otcovi, poddajnej matke a trom ženám
Ian McEwan betrachtet die Geschichte der Wissenschaft als faszinierende Saga, die intellektuellen Mut und Inspiration vereint. In brillanten Essays untersucht er das Verhältnis von Wissenschaft und Literatur sowie die Verbindung zu unserer menschlichen Natur, illustriert durch Figuren wie Darwin, Einstein und Turing.
Môže stroj porozumieť ľudskému srdcu, alebo sme to my ľudia, komu chýba porozumenie? Charlie, ktorý sa ešte aj ako tridsiatnik nezáväzne pretĺka životom a úspešne sa vyhýba pravidelnej práci, je zaľúbený do pôvabnej Mirandy. Tajomnú mladú študentku však ťaží hrozivé bremeno minulosti. Len čo Charlie nečakane príde k peniazom, neodolá kúpe Adama, jedného z prvých umelých ľudí a - s výdatnou Mirandinou pomocou - pracuje na zostavovaní jeho osobnosti. Výsledkom ich spolupráce je takmer ideálna bytosť - príťažlivý, silný a múdry mladý muž. Je iba otázkou času, kedy sa stane nevyhnutné a všetky tri strany budú musieť čeliť hlbokej morálnej dileme.
„Keď sa Jim Sams, šikovný, no rozhodne nie veľmi inteligentný tvor, prebudil z nepokojných snov, zistil, že sa premenil na akúsi gigantickú obludu." Najnovšie dielo Iana McEwana sa začína odkazom na Kafkovu Premenu a autor v ňom rozvíja krátky satirický príbeh o tom, ako ľahko človek poblúdi vo svete politiky, keď podľahne čaru svojho „poslania". V knihe cítiť autorovo zúfalstvo nielen z aktuálneho politického smerovania svojej krajiny, ale aj všeobecne zo sveta, ktorý prekonáva akúkoľvek fikciu.
Fin da ragazzi Parker e Jocelyn hanno condiviso tutto: letture, progetti, ambizioni letterarie. Le alterne fortune degli esordi non hanno fatto che temprare un'amicizia apparentemente destinata a durare per sempre. Perfino oltre l'improvviso successo di Jocelyn e l'altrettanto rapido declino di Parker. Perfino nei mondi ormai irrimediabilmente antitetici delle loro mezze età: una famiglia numerosa, un lavoro da insegnante e pochi libri all'attivo, tutti dimenticati, in un caso; un matrimonio fallito, la fama, il bel mondo delle lettere, nell'altro. Perfino allora, drasticamente separati dalla vita, Parker e Jocelyn restano inseparabili, «una famiglia», come amano ripetersi. Fino al giorno in cui, nella splendida casa dell'amico, Parker trova il dattiloscritto del suo ultimo romanzo. Lo legge d'un fiato: è il migliore che Jocelyn abbia mai scritto, la porta di accesso alla posterità. Come resistere alla tentazione di diventare lui? Del resto che cosa significa essere io, essere lui? Secondo una prospettiva particolarmente cara ai romanzieri, ci ricorda McEwan nel saggio che compendia il volume, l'io non è che «un racconto incessantemente riscritto», la «storia che raccontiamo a noi stessi». Se la biografia si sdoppia, dunque - lo scrittore di successo versus l'everyman travolto dal quotidiano - anche il racconto che l'io ne fa si può sdoppiare, ed è così che fra le pagine di un unico profumato romanzo viola si può consumare il crimine perfetto.
