Mila Haugová Knihy

Výber z antológie starojaponskej lyriky (Man´jóšú) Preklad Mila Haugová a Fumiko Kawahara.

Tisíckrát som už chcela odísť ak toto opíjanie nebude posledné tak odídem ak jeho zúrivosť zasiahne aj deti tak odídem aj začne ešte aj klamať tak odídem ak to už deti nebudú môcť vydržať vtedy budem musieť Všetko sa to stalo. A predsa som neodišla Prečo?

Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o „rozrastaní“ čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak. Poetka je tu doma a aj keby sa pôdorys tejto organickej – miestami až samostatne žijúcej – plochy dal označiť nejakým pomenovaním z geometrie, nevymizli by z nej tajomné zákutia, trpezlivo autorkou opracovávané, kultivované, sprístupňované. A ak sa aj niekde šľahúne preplazia popod plot, alebo ak konáre ktoréhokoľvek stromu z pomyselného ohraničenia záhrady vyčnievajú, alebo ak si drobný hmyz dovolí tento priestor opustiť, všetko sa to deje v decentnosti autorke vlastnej. Haugová si neberie na plecia celý svet, ale na svojom kúsku pôdy ponúka aj tým, ktorí príjmu pozvanie na návštevu, možnosť nahliadnuť do mágie makrokozmu.

V zbierke poézie, ktorá je členená do troch oddielov a menších cyklov, dominuje archetyp zimy a estetika miznutia. Bohaté zastúpenie rastlinno-zvieracích motívov v súčinnosti s ľudským je pokusom o opakované uchopenie bytia v jeho celosti, presiahnutie k vesmírnej duši, ktorá zahŕňa i postupnezanikajúce individuálne bytie. Návrat k Sapfó je návratom k čistým zdrojom poézie, k prameňu krásy a večnosti. Približovanie sa Boha (smrti) a súbežné nerezignované zintenzívňovanie života ako silnenie dovnútra predstavuje dva základné pohyby diania knihy. Tie však nepôsobia protikladne, ale splývavo; finálnym gestom je odovzdanosť voči tomu, čo prichádza.

Básne slovenskej poetky, v ktorých ide ozaj len o to podstatné. Hlavnú úlohu v tejto zbierke hrá hlavnú úlohu láska a holá ľudská existencia.

Ide o vydanie posledného diela Mily Haugovej, slovenskej ženskej poetky, ktorej diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov a ktorá vydala doposiaľ 18 básnických zbierok. V roku 2010 debutovala aj v próze. Dielo Tvrdé drevo detstva obsahuje rozhovory a úvahy významnej slovenskej autorky. Vydanie takéhoto technicky bravúrne zvládnutého diela obohatí slovenskú literatúru a zároveň pôjde o unikátny náhľad do života jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek.

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Trinásta zbierka M. Haugovej Archívy tela - je pootvorením dverí do zázraku, do trinástej komnaty, kde sú spomienky na spomienky, pamäť. Nožom v membráne by sme mohli nazvať tieto texty, ktoré kruto a s láskou prechádzajú cez polopriepustné membrány.

Básnická zbierka erotickej poézie je autorským výtlačkom, ktorého spoluautorom je aj P. Gašparovič Hlbina. Zostavili Valér Mikula, Štefan Moravčík; doslov Štefan Moravčík. V knihe sú použité výtvarné diela Roberta Bruna, Albína Brunovského, Karola Ondreičku, Emila Sedláka a ďalších.

Poetka Mila Haugová ponúka mnohovrstevnú výpoveď o procese tvorby, o svojom vnímaní umenia, o ceste k stredu terča krásy a poznania. Pri hľadaní odpovede na otázku, čo znamená tvorba v zmysle písať ako dýchať, vyzvala na spoluúčasť kolegov básnikov a spisovateľov, ale aj iných umelcov a priateľov. Spoločne utkali sieť textov rozmanitých žánrov, ktorá je silnou výpoveďou o hľadaní, nachádzaní, ale aj strácaní, o vzrušujúcom otváraní vchodov do literatúry, o okách siete, kde môžete rovnako uviaznuť, ako nadýchnuť sa, písať ako dýchať, čítať ako dýchať...