Georges Simenon Poradie kníh

Pri vyslovení mena Georges Simenon sa azda každému čitateľovi nielen u nás, ale na celom svete automaticky vynorí predstava komisára Maigreta. Po rokoch, keď sme v edícii Labyrint na túto postavu jedného z najslávnejších a najvydarenejších literárnych detektívov akoby tak trochu zabúdali, prinášame hneď dva z jeho prípadov. Prvý, Maigretovo rozprávanie, prípad vraždy ženy z „lepšej" spoločnosti, z ktorej je podozrivý jej manžel, je trochu netypický — jednak tým, že ho rozpráva sám Maigret, a potom tým, že jeho záver nie je celkom jednoznačný. V novele Maigret a neochotní svedkovia, kde zomiera najambicióznejší člen schudobnenej buržoáznej rodiny, zasa naopak môžeme konštatovať, že zločinca stihol zaslúžený trest. Autor v obidvoch prípadoch okrem jedinečne navodenej atmosféry starého Paríža a zaujímavých postrehov o ľudskej psychike zobrazuje pokrytectvo buržoáznej morálky a záporný vplyv majetku na ľudský charakter.

Komisár Maigret vyšetruje a zatýka, no väčšmi ako odhalenie zločinca ho zaujímajú psychologické a spoločenské motívy zločinu. V prvej detektívke (Maigret sa hnevá) vyšetruje komisár prípad utopenej dievčiny. V ďalších dvoch príbehoch (Maigretove starosti a Maigret váha) ide o vraždu, naktorú bol komisár vopred upozornený.

Vlastne škoda, že musel prisľúbiť, že noviny nedostanú informáciu o presnom dátume pohrebu. Nie je vylúčené, ako sa to v takýchto prípadoch už neraz stalo, že by sa zjavil aj vrah, alebo na okolí Ústavu súdneho lekárstva alebo na cintoríne. Naozaj poznal vrah Viviena už pred dvadsiatimi rokmi? Nič tomu nenasvedčovalo. Tulák Vivien mohol vyvolať nenávisť neznámeho vraha aj neskôr. Alebo čo ak si nejaký iný tulák myslel, že Vivien má vo svojej izbe úspory?... A komisár Maigret sa znova a znova vracal k záhadnému zmiznutiu, ku dňu, keď Marcel Vivien odišiel z domu ako každé ráno a keď vôbec neprišiel do dielne na Rue Lepic...