Marguerite Duras bola autorka, ktorej skoré romány mali konvenčnú formu, ale s dielom Moderato Cantabile sa stala experimentálnejšou. Svoje texty zjednodušovala, aby zdôraznila to, čo nebolo povedané, a bola spájaná s literárnym hnutím Nouveau roman, hoci nikdy nebola jeho pevnou súčasťou. Jej filmy sú rovnako experimentálne, často sa vyhýbajú synchronizovanému zvuku a používajú voice-over na naznačenie príbehu nad obrazmi, ktorých vzťah k povedanému je skôr voľný. Duras sa vo svojej tvorbe často zaoberala témami pamäti, túžby a násilia, preplietala autobiografické prvky s fikciou a skúmala zložitosť ľudských vzťahov.
Hrdinom knihy je muž v "Kristových rokoch", ktorý nemá dosť vnútorných síl zmeniť svoj život. Žije so ženou, no nemá ju rád, vykonáva prácu, no tá ho ubíja. Počas dovolenky v Taliansku, pod vplyvom viacerých okolností, nájde konečne odvahu všetko zahodiť a začať nový život.
Momentka, spoločné porozumenie, kde má každý pre toho druhého toľko pozornosti a vyjadruje sa tak starostlivo a trpezlivo, že veci, ktoré sa majú povedať, môžu byť povedané iba raz, a rovnako ich nemožno nepovedať... Vynikajúce, slastné čítanie...
Divadelná tvorba významnej francúzskej dramatičky, spisovateľky, scenáristky a filmovej režisérky je na Slovensku zatiaľ menej známa. Editorka Michaela Jurovská vybrala do publikácie hry Celé dni na stromoch (1965), Savannah Bay (1982), India Song (1973), Choroba zvaná smrť, Kino Eden (1977), La Musica dva (1985) a Anglická milenka (1968). Súčasťou vydania sú Durasovej eseje o divadle, podrobné biografické a bibliografické údaje a objavná štúdia Michaely Jurovskej.
Témou rozsahom neveľké, o to viac však strhujúce prózy Milenec z roku 1984 je prvý zmyselný zážitok, erotický vzťah pätnásťročnej chudobných belošky a o dvanásť rokov staršieho bohatého Číňana, zasadený do kulís lidnatého salónu, čínske enklávy Indočínskeho Saigonu. V novele, ktorá nesie zreteľné autobiografické prvky, rozohrala Marguerite Durasová dráma lásky bez budúcnosti, ktorá napriek svojej bezvýchodnosti vyniká telesnosťou a nevysloveným putom. O tom, ako výnimočná táto próza je, svedčí nielen skutočnosť, že v nej majú svoje korene všetky neskoršie postavy spisovatelčina diela, ale predovšetkým ohlas, ktorý novela vyvolala. Literárne text a poťažmo aj vzťah v ňom opisovaný boli síce označované za škandalózne, knihe sa napriek tomu dostalo hneď niekoľkými uznanie - za francúzske vydanie získala autorka prestížnu Goncourtovou cenu, za vydanie americkej cenu Paris-Ritz-Hemingwayovu. V roku 1992 previedol novelu unikátnym spôsobom na strieborné plátno režisér Jean-Jacques Annaud. „Vytvoriť bezvýchodiskovú situáciu je pre mňa ukojenie, ktorému sa hovorí literatúra,“ vyhlásila autorka a práve tieto slová sú pre Milenca viac než charakteristická. Konečne bola to práve Marguerite Durasová, ktorá bola v líčení mučivé erotické bolesti nedostižná.
Kniha rozpráva medzi iným o matke, bývalej učiteľke, ktorá prišla do prašnej nížiny francúzskej kolónie kdesi na okolí Siamu hnaná túžbou po bohatstve, ovdovela, hrdlačila celý život, aby si mohla kúpiť pozemok a zabezpečiť aspoň svojim deťom život, o akom kedysi sama snívala, postavilasa na odpor všetkým a všetkému, dokonca aj morskému prívalu, a nakoniec predsa len podľahla.
Román francouzské spisovatelky víc než dějovou osnovou, kterou tvoří celkem běžný problém kolísání muže mezi dvěma ženami, zapůsobí líčením složitých duševních stavů a rozporných citů postav a zvláštním sugestivním zachycením prostředí a ovzduší děje, jímž je Španělsko.
Un journal, une lettre d'amour, un livre. Des phrases dites ou écrites, tout uniment, comme des appels à l'amant adoré à la fois fictif et réel, de qui provient l'écriture, vers qui elle va. Cet amour qui aspire l'entier désir d'un être pour un autre être, sa vie. Avec la mort également puissante et présente, les vagues de découragement, la panique du néant proche et de la perte. Tout est là, de l'ouvre et de la vie vécues ensemble dans le même mouvement exigeant et féroce. Les personnages anciens, les mots, les éclairs de drôlerie, les pieds sur terre, les pleurs. 'Écrire toute sa vie, ça apprend à écrire. Ça ne sauve de rien.'
V nákladních vagonech vlaků v různých částech Francie jsou nalezeny části z jednoho a téhož mrtvého lidského těla. Při policejním vyšetřování v malém městečku Viorne se otřesné téma vraždy proměňuje v příběh o vášni, lásce a nenaplněné touze. Anglická milenka je slavnou románovou variantou neméně slavné divadelní hry Viadukty v Seine-et-Oise. Tento příběh, inspirovaný zprávou z černé kroniky, napsala světoznámá francouzská spisovatelka, dramatička a filmařka Marguerite Duras v období svého tvůrčího vrcholu: na sklonku 60. let. Od té doby byl přeložen do mnoha jazyků a nyní se poprvé dostává do ruky i českým čtenářům.
This novel is a retelling of the dramatic experiences of the author's adolescence that have shaped her life and work. It emphasizes the harsh realities of her youth in Indochina, revealing much that her earlier works concealed, from the humiliations of poverty to the sexual turmoil of adolescence.
