Marguerite Duras bola autorka, ktorej skoré romány mali konvenčnú formu, ale s dielom Moderato Cantabile sa stala experimentálnejšou. Svoje texty zjednodušovala, aby zdôraznila to, čo nebolo povedané, a bola spájaná s literárnym hnutím Nouveau roman, hoci nikdy nebola jeho pevnou súčasťou. Jej filmy sú rovnako experimentálne, často sa vyhýbajú synchronizovanému zvuku a používajú voice-over na naznačenie príbehu nad obrazmi, ktorých vzťah k povedanému je skôr voľný. Duras sa vo svojej tvorbe často zaoberala témami pamäti, túžby a násilia, preplietala autobiografické prvky s fikciou a skúmala zložitosť ľudských vzťahov.
Divadelná tvorba významnej francúzskej dramatičky, spisovateľky, scenáristky a filmovej režisérky je na Slovensku zatiaľ menej známa. Editorka Michaela Jurovská vybrala do publikácie hry Celé dni na stromoch (1965), Savannah Bay (1982), India Song (1973), Choroba zvaná smrť, Kino Eden (1977), La Musica dva (1985) a Anglická milenka (1968). Súčasťou vydania sú Durasovej eseje o divadle, podrobné biografické a bibliografické údaje a objavná štúdia Michaely Jurovskej.
Momentka, spoločné porozumenie, kde má každý pre toho druhého toľko pozornosti a vyjadruje sa tak starostlivo a trpezlivo, že veci, ktoré sa majú povedať, môžu byť povedané iba raz, a rovnako ich nemožno nepovedať... Vynikajúce, slastné čítanie...
Témou rozsahom neveľké, o to viac však strhujúce prózy Milenec z roku 1984 je prvý zmyselný zážitok, erotický vzťah pätnásťročnej chudobných belošky a o dvanásť rokov staršieho bohatého Číňana, zasadený do kulís lidnatého salónu, čínske enklávy Indočínskeho Saigonu. V novele, ktorá nesie zreteľné autobiografické prvky, rozohrala Marguerite Durasová dráma lásky bez budúcnosti, ktorá napriek svojej bezvýchodnosti vyniká telesnosťou a nevysloveným putom. O tom, ako výnimočná táto próza je, svedčí nielen skutočnosť, že v nej majú svoje korene všetky neskoršie postavy spisovatelčina diela, ale predovšetkým ohlas, ktorý novela vyvolala. Literárne text a poťažmo aj vzťah v ňom opisovaný boli síce označované za škandalózne, knihe sa napriek tomu dostalo hneď niekoľkými uznanie - za francúzske vydanie získala autorka prestížnu Goncourtovou cenu, za vydanie americkej cenu Paris-Ritz-Hemingwayovu. V roku 1992 previedol novelu unikátnym spôsobom na strieborné plátno režisér Jean-Jacques Annaud. „Vytvoriť bezvýchodiskovú situáciu je pre mňa ukojenie, ktorému sa hovorí literatúra,“ vyhlásila autorka a práve tieto slová sú pre Milenca viac než charakteristická. Konečne bola to práve Marguerite Durasová, ktorá bola v líčení mučivé erotické bolesti nedostižná.
Hrdinom knihy je muž v "Kristových rokoch", ktorý nemá dosť vnútorných síl zmeniť svoj život. Žije so ženou, no nemá ju rád, vykonáva prácu, no tá ho ubíja. Počas dovolenky v Taliansku, pod vplyvom viacerých okolností, nájde konečne odvahu všetko zahodiť a začať nový život.
Kniha rozpráva medzi iným o matke, bývalej učiteľke, ktorá prišla do prašnej nížiny francúzskej kolónie kdesi na okolí Siamu hnaná túžbou po bohatstve, ovdovela, hrdlačila celý život, aby si mohla kúpiť pozemok a zabezpečiť aspoň svojim deťom život, o akom kedysi sama snívala, postavilasa na odpor všetkým a všetkému, dokonca aj morskému prívalu, a nakoniec predsa len podľahla.
