Blahoslav Hečko Knihy
O veľkom renesančnom maliarovi, sochárovi, architektovi a básnikovi Michelangelovi jestvuje naozaj veľa životopisov. Cristofanelliho Denník pocháb-ľa Michelangela sa však vymyká z bežného rámca toho, čo bolo o tomto umelcovi doposiaľ napísané. Autor nám tu vo forme fiktívneho denníka, fingovaných zápiskov, ktoré mohol napísať sám umelec, nielen dokresľuje túto veľkú osobnosť, ale usiluje sa zároveň, pravdaže, na základe štúdia archívnych materiálov, preniknúť aj do jeho intimity ľudskej i umeleckej. Doba, v ktorej Michelangelo žil a tvoril, bola, ako je známe, veľmi búrlivá, plná zmätkov i nádejí. No a Cristofanelli nám predstavuje v nej Michelangela ako človeka práve tak hlboko milujúceho ľud ako umenie, o slobodu ľudu aj umenia zá-pasiaceho a víťaziaceho. Z tohto hľadiska kritizuje nielen florentských tyranov a pápežov, ale aj Savonarolu, Leonarda, Rafaela, vôbec všetko, čo prekáža človeku v slobodnom živote a v úsilí o orginálny, svojrázny a svojský umelecký výraz. Je pozoruhodné, ako prirodzene vie autor udržiavať našu zvedavosť, aj udržiavať nás v napätí, hoci sa pohybuje v hĺbkach duše génia a kráča po vrcholoch jeho tvorivých zápasov. Z tohto hľadiska nastavil zrkadlo nielen umeleckej renesancii, ale aj životu ľudí v nej. Preto je toto dielo nielen zaujímavé, ale aj poučné. Vydanie prvé
Slávny príbeh francúzskeho mestečka Zvonodrozdova (v češtine nazvanom Zvonokosy) o zásadnej úlohe hygienického zariadenia v živote obce, o riešení problému optimálnej vzdialenosti budovy pokrývajúcej potreby duchovné (kostola) od budovy pokrývajúcej potreby telesné (záchoda), o láskach i neverách, politickom boji, vzťahu cirkvi a šľachty, a to všetko v kongeniálnom preklade Blahoslava Hečka, ktorý pridelil všetkým figúrkam príťažlivé mená: staropanenská Kunikunda Fiťfiriťová, krásna Judita Tumidajová, farár Obrobťa, miestny učiteľ Marián Čalaprtka, grófka Alfonzína z Jelenej Prte a mnohí ďalší dokážu čitateľa pobaviť a rozosmiať i po takmer 100 rokoch od doby, kedy Zvonodrozdovčanov až do krvi rozvášnili názorové rozdiely.
Paríž po druhej svetovej vojne. Zaziena mama má nového „pardála“ a tak posiela dcéru na pár dní k strýčkovi. Zazie sa chce povoziť metrom. Lenže je štrajk a podzemka nejazdí. Náhradný program je skutočne bohatý. Kultová kniha v kultovom preklade Blahoslava Hečka. Ohňostroj jazykovej nápaditosti plnej neologizmov.
Názov románu je zároveň prezývka hlavného hrdinu, nemanželského syna chudobnej vrchárky, chlapca s divokou povahou, neskôr muža s diablom v tele. Vďaka svojej ctižiadostivosti, pracovitosti a schopnosti využiť každú príležitosť sa vyškriabe z biedy. No iné kladné vlastnosti si nevypestoval,túži po moci, peniazoch, uznaní, nepozná prekážky.....
Významný taliansky prozaik, sicílsky rodák Leonardo Sciascia (1921) svojím doterajším dielom vzbudil veľký čitateľský ohlas nielen v Taliansku, ale aj v cudzine. Jeho romány a poviedky, zväčša čerpajúce námety zo Sicílie, sa prekladajú do mnohých jazykov. Ani slovenskému čitateľovi nie jeneznámy: spomeňme detektívny román Todo modo (1974), ktorý vyšiel spolu s výberom svojráznych poviedok pod názvom More vínovej farby. Divácky príťažlivé sú aj filmové verzie Sciasciových románov Deň sovy a Ctihodné mŕtvoly. Detektívne ladené prózy, ktoré vám predkladáme — Každému, čo jeho je (1964) a Deň sovy (1961), patria k tomu najlepšiemu, čo Sciascia napísal. Aj tu — ako v celom diele — rozvíja na malej ploche dramatické príbehy, v ktorých nemilosrdne odhaľuje metódy maskovania tých najväčších zločinov, skorumpovanú políciu a celú právnu džungľu. Hrdinovia príbehov, osamelí obhajcovia spravodlivosti profesor Laurana a odvážny kapitán karabinierov Bellodi majú pátranie po motívoch reťaze vrážd sťažené práve preto, že tajné nitky a spletité zákruty vedú do najvyšších kruhov... Leonardo Sciascia majstrovsky rozohráva detektívnu zápletku, pričom nešetrí komikou a iróniou. Predstavuje nám pestrú paletu svojráznych sicílskych typov, od ustráchaných bedárov po pohlavárov mafie, ktorá už celé desaťročia bašuje na tomto ostrove.
