Poznáte z filmov tie zaprášené tajomné miestnosti, kde sú uložené staré listiny a dokumenty? Sú to archívy, aj keď v skutočnosti sa od tejto filmovej predstavy dosť líšia. Obsahujú tisíce, desaťtisíce, ba až státisíce historických dokumentov – toľko, že sa dokumenty nepočítajú na kusy, ale vkladajú do škatúľ, ktoré sa postavia vedľa seba a odmeria sa ich dĺžka. Niektoré archívy majú desiatky kilometrov listín!
Daniela Dvořáková a Miriam Hlavačková, historičky Slovenskej akadémie vied a archivárky na cestách, štúdiom dobových dokumentov nabehali celé maratóny. O nájdené zaujímavosti z archívov sa delia v podcaste Archivárky na cestách, no, žiaľ, podcasty, na rozdiel od kníh, nevoňajú. Papier tvorený celulózou a lignínom sa totiž rozkladom premieňa aj na látku vanilín, vďaka čomu knihy voňajú po vanilke. Keďže vanilkovú vôňu kníh zbožňujú, rozhodli sa dať príbehom z archívov aj knižnú podobu. Nebojte sa, nebudete s nimi behať maratóny! V tejto zábavnej ilustrovanej knihe vás zoberú iba na tie najzaujímavejšie krátke prechádzky dejinami.
Dobová kronika stredovekého nemeckého kupca, ktorý sa na začiatku 15. storočia uchytil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského a niekoľko rokov strávil v Bratislave a na budínskom kráľovskom dvore. Svoje dobrodružstvá i stretnutia s významnými ľuďmi, kráľmi, kráľovnami, vojvodami a mnohými ďalšími, zaznamenal v unikátnom diele. Eberhard Windecke sa narodil v kupeckej rodine v Mainzi okolo roku 1380. Aj on začal svoju kariéru ako kupec a to si vyžadovalo cesty po Európe. Windecke prežil niekoľko rokov v Erfurte, Prahe, Paríži, či Berlíne. V roku 1415 sa stretol v Nemecku s uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. A to zmenilo jeho život. Najskôr sprevádzal svojho nového pána na cestách po západnej Európe, neskôr s ním odišiel do Uhorského kráľovstva. Ukázal sa nielen ako schopný kupec, ale aj človek s literárnym nadaním a so záujmom o dianie okolo seba. Svoje zážitky a postrehy, ale aj klebety a správy, ku ktorým mal ako kráľov dvoran prístup, spojil do pozoruhodného diela, ktoré dnešnému čitateľovi ponúka autentický pohľad na život na kráľovskom dvore v prvej tretine 15. storočia. Windeckeho dielo ponúka bohatý zdroj informácií k životu spoločenských elít, ku každodennosti, mobilite, spôsobu myslenia, kultúre a hodnotám stredovekých ľudí a to cez optiku “Európana”, ktorý precestoval mnohé krajiny a napokon na veľa rokov zakotvil v Uhorskom kráľovstve. Stredoveké diela, ktoré majú priamy vzťah k územiu dnešného Slovenska a slovenským dejinám, sú veľmi vzácne a ojedinelé. Žiadne z nich nebolo napísané v slovenskom jazyku. Vznikali zväčša v latinčine a v 15. storočí už aj v niektorých národných jazykoch, predovšetkým v nemčine. Eberhard Windecke napísal svoje dielo v stredovekej nemčine, takže je viac-menej neprístupné aj takým čitateľom, ktorí ovládajú nemecký jazyk. O to viac cenný je preklad tohoto fascinujúceho textu. Cieľovou skupinou tohoto diela sú nielen odborníci (historici, archivári, literárni vedci, genealógovia a pod.), ale aj široká verejnosť. Pomôcť môže aj pri vyučovaní dejepisu, pre učiteľov aj študentov to môže byť veľmi prínosné dielo: a to nielen preto, že Eberhard nás vovádza do „živej“ a príťažlivej histórie. Robí tak úplne jedinečným spôsobom: na udalosti a ľudí sa pozerá vlastným pohľadom, neraz tendenčným, a učí tak čitateľa pristupovať k historickým prameňom s istou dávkou kritického myslenia. A to je v dnešnej dobe veľmi potrebná zručnosť pre ľudí všetkých vekových kategórií, obzvlášť ale mladých.
Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí. Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.
Kniha Pod vládou ženy je prvý diel trilógie Rytier bez kráľa, ktorá pojednáva o málo preskúmanom období našich stredovekých dejín, keď kráľovstvu chýbal kráľ. Hlavnou hrdinkou knihy je kráľovná Alžbeta, dcéra cisára Žigmunda Luxemburského, ktorá sa s nevídanou odvahou pustila do boja o kráľovskú korunu. Dielo voľne nadväzuje na úspešné knihy autorky Rytier a jeho kráľ a Čierna kráľovná. Príbehom bude čitateľa sprevádzať rytier Pankrác zo Sv. Mikuláša, významná, no takmer zabudnutá postava našich dejín.
Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.
Záverečný zväzok knižného cyklu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti autor už nestihol napísať, nečakane zomrel v decembri 2018. Jeho manželka, historička Daniela Dvořáková sa podujala zavŕšiť knižnú sériu namiesto neho. Na základe osobnej korešpondencie a literárnej pozostalosti manžela napísala strhujúcu biografiu, ktorá zachytáva život a prácu Pavla Dvořáka počas tridsiatich štyroch rokov, ktoré strávila po jeho boku. Ku každej kapitole sú zaradené texty Pavla Dvořáka, ktoré vznikali v tom období, o ktorom konkrétna kapitola pojednáva. Desiaty zväzok Stôp dávnej minulosti je tak spoločným dielom oboch manželov. Je to intímna výpoveď o láske, manželskom živote, smrti a smútku, a súčasne je to kniha plná histórie, myšlienok a nápadov z tvorby Pavla Dvořáka. Pavel Dvořák túto knihu už nemohol napísať sám a predsa je jej autorom. Je to jeho nenapísaná kniha.
Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela, Žigmunda Luxemburského. Barbora. „Čierna kráľovná“ alebo „nemecká Messalina“ je známa skôr ako podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, než ako skutočná historická osobnosť. Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala až doteraz mimo pozornosti historikov.Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nesporne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Čierna kráľovná je svojským pokračovaním Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský), knihy, ktorá sa dočkala štyroch vydaní na Slovensku i v zahraničí.
Cieľom projektu je podať komplexný pohľad na fenomén hradu, na jeho funkciu v stredovekej spoločnosti, na jeho vnímanie stredovekými ľuďmi ako aj na všetky aspekty života na hrade. Druhú časť bude tvoriť súpis hradov na Slovensku v štruktúrovanej podobe: stručné dejiny hradu (zmeny majiteľov), zoznam zachovaných písomných prameňov, príslušenstvo hradu. Vzhľadom na to, že na Slovensku sa nachádzalo takmer 100 hradov, ide o fenomén skutočne významný, ktorého výskum prispeje nielen k poznaniu každodenného života na našich hradoch, ale súčasne umožní porovnať vývojové trendy a kultúrne niveau v strednej a západnej Európe.
Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť. Kým donedávna zostávala táto problematika na periférii záujmu, dnes sa situácia prudko mení. Téma zvierat je v európskej historiografii už dlhší čas veľmi atraktívna a výsledkom tohto záujmu je vyprofilovanie novej interdisciplinárnej historickej vedy - zoohistórie. Svoje miesto si nachádza aj v našich dejinách, čoho dôkazom je táto kniha. Kolektív českých a slovenských autorov v nej ponúka vzrušujúci pohľad na svet vybájených aj skutočných zvierat od najstarších čias až po raný novovek.
Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná (1392 - 1451), patrí medzi najvýznamnejšie stredoveké kráľovné, avšak často ostáva v tieni svojho manžela, Žigmunda Luxemburského. Známou ako „Čierna kráľovná“ alebo „nemecká Messalina“, je skôr literárnou postavou obklopenou mýtmi než skutočnou historickou osobnosťou. Napriek takmer polstoročnému panovaniu a ovládaniu veľkej časti územia dnešného Slovenska, bola doteraz pre historikov menej preskúmaná. Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto pozoruhodnej žene, a predstavuje pokračovanie Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ.
Kniha je bohatá na ilustrácie, čiastočne štvorfarebne, a má tvrdú väzbu s farebným prebalom. Obsahuje kapitoly, ktoré sa zaoberajú jej rodinou, panovaním, manželskými krízami, emancipáciou, konfliktmi so Žigmundom a jej exilom, ako aj tým, ako sa zrodila jej historická legenda. V závere sú zahrnuté aj reflexie o jej odkaze.
