Alessandro Baricco je uznávaný taliansky spisovateľ, ktorého diela sú známe svojim osobitým štýlom a hlbokým skúmaním ľudskej skúsenosti. Jeho próza často prekračuje hranice žánrov a spája poéziu s rozprávaním, aby vytvorila jedinečné literárne svety. Baricco sa vo svojich románoch zaoberá témami identity, pamäti a hľadania zmyslu v modernom svete, pričom jeho práce sú oceňované pre svoju nápaditosť a emocionálnu rezonanciu. Jeho umelecký záber zahŕňa aj divadlo a réžiu, čo ďalej obohacuje jeho expresívne možnosti.
Osem rokov po vydaní románu Mladá nevesta sa Alessandro Baricco vracia k svojmu čitateľovi majstrovsky napísaným rozprávaním o americkom Divokom západe z westernoviek, konkrétne o fiktívnej postave pištoľníka s hriešne presnou muškou a s niekoľkými zbraňami známych značiek. Bariccov Ábel jevýbušná zmes duchovna, filozofie a vedy, plnokrvný western, ba aj príbeh veľkej lásky. Čitateľsky príťažlivým výsledkom tejto nevšednej kombinácie je metafyzické pátranie v hlbinách ľudskej duše s nezvyčajným pohľadom na dejiny amerického Západu a ich mýtických protagonistov Indiánov.
La storia si svolge a Itaca, il tempo è quello del mito; ogni notte la tela, come una quinta teatrale, unisce e separa, incessantemente. Più ossessione che pazienza. Tre personaggi si muovono in questo romanzo breve e intenso di Maria Grazia Ciani. Penelope, Antinoo e Ulisse. Non ombre, ma corpi. Corpi che esitano. Penelope è rimasta, Antinoo è arrivato, Ulisse è tornato. Penelope l’ha aspettato. Ma l’attesa, più che un tempo, si è rivelata uno spazio, e lo spazio è stato occupato da Antinoo, principe e pretendente. Che cosa succede quando l’ospite si sostituisce all’atteso? Che cosa accade ai miti, a Penelope e Ulisse, e a noi? Dell’uomo Ulisse sappiamo molto, della donna Penelope – che se ne sta, impenetrabile e irraggiungibile, a guardia della fedeltà coniugale – assai meno. Eppure, quando Ulisse parte, lei non ha nemmeno vent’anni, e come tutti, a un certo punto, dovrà pure aver cercato un sorriso... Con una scrittura nitida ed esatta, sensuale, riprendendo e ampliando una versione narrata da Apollodoro, Maria Grazia Ciani, grecista e traduttrice dell’Odissea, ci regala una Penelope inedita e segreta, attraverso il volto, i gesti e il desiderio di una delle figure più celebri e affascinanti della mitologia.
Stehen wir vor einem epochalen Umbruch ähnlich dem der Aufklärung, jetzt, da die Computerisierung und Kommerzialisierung nahezu aller Lebensbereiche unsere kulturellen Errungenschaften nach und nach verschlingen? Ja, lautet Alessandro Bariccos – wertfreie – Antwort. Die weitgreifende Popularisierung von Kulturphänomenen nimmt er zum Anlass, so unvoreingenommen wie originell darüber nachzudenken, wie sich unser aller Art, die Welt zu erfahren, durch moderne Technologien und unsere ständige Vernetzung via Internet grundlegend verändert. Geistreich, mit einer gehörigen Prise Humor und stets unterhaltsam entfaltet Alessandro Baricco eine bestechend hellsichtige Analyse unserer Epoche, die ihrerseits zum Denken anstiftet.
"Fourteen years after the publication of his cult classic I Barbari, Baricco returns in The Game to the topic of change, in a journey that maps out the transformations that the digital revolution has wrought upon the landscape of human experience. From Space Invaders to the PlayStation, from Windows 95 to the conundrum of artificial intelligence, Baricco traces the trajectory of a revolution in the way we think, feel, and communicate - and seeks to discover what it might actually mean for our future."--Amazon
Un nuovo Barnum . Una nuova visita guidata alle cose del mondo, e agli uomini che lo rendono abitabile, o semplicemente più riconoscibile. Baricco insegue il mondo, e induce i suoi lettori a partecipare la curiosità con cui va a stanare notizie, episodi, insistenze, personaggi, dibattiti, immagini. Stanando dice e dicendo mostra, con una varietà di accenti e di esposizione che, per citare una sua antica generosa ossessione, fa pensare al circo, al Barnum delle meraviglie. Ecco dunque un nuovo Barnum che si aggiunge ai due pubblicati negli anni novanta. Qui facciamo i conti con la riforma dello spettacolo, con la scuola come videogame, con la priorità delle storie, con il cantiere della Morgan Library di Renzo Piano, con la Cinquecento Miglia di Indianapolis, con le immagini di Vivian Maier, con le provocazioni di Houellebecq e l’eredità di Gabriel García Márquez. Una grande occasione per farsi sedurre, sorprendere, interrogare. "Magari sopravvaluto il valore della storia della cultura: ma quella bellezza non è l’unica memoria viva che abbiamo per ricordarci di cosa volevamo essere? Né guerrieri, né santi, né superuomini: semplicemente, uomini."
In het mysterieuze Almayer, een afgelegen herberg aan zee, komt een bonte verzameling mensen bijeen, ieder met zijn of haar eigen verleden en angsten. Ze zijn allemaal op zoek. Er is de vijftienjarige Elisewin, die lijdt aan overgevoeligheid en bang is voor alles en iedereen. En er is professor Bartleboom, die onderzoek doet naar het begin en einde van dingen. De excentrieke kunstenaar Plasson doopt zijn penseel in oceaanwater om een portret van de zee te schilderen. En de beeldschone madame Deverià is door haar man gestuurd om te genezen van haar overspel. Als deze mensen elkaar ontmoeten, komen ook hun lotsbestemmingen samen als in een vooropgezet plan. Bovenal is er de zee zelf: de werkelijke hoofdpersoon en het geheimzinnige middelpunt van de verschillende verhalen. Oceaan van een zee is speels, provocatief en stemt tot nadenken, een bijzonder originele en wijze roman.
V istom dome v Taliansku sa každé ráno stretáva pri raňajkách bohatá rodina. Zvyčajne raňajkujú až do neskorého popoludnia. Potom Otec odchádza do mesta, kde si v miestnom nevestinci splní biologickú potrebu sexu. Matka žije z mýtu svojej zašlej krásy a slávy, Dcéra má znetvorené telo, a preto trpí, Strýka sužuje spavá choroba, a tak stále spí. Syn odcestoval do Anglicka. Jedného dňa sa v dome zjaví Mladá nevesta, rodina ju prijme a každý deň pred ňou odhalí kúsok svojho tajomstva. Všetci čakajú na návrat Syna, ten však domov posiela prapodivné dary a nikto netuší, či je to predzvesť jeho návratu, alebo ich posiela namiesto seba.
Dvaja muži s menami slávnych výrobcov zbraní sa iba pretĺkajú životom. Jeden sa živí svojráznou predpoveďou počasia a druhý vyťahuje mŕtvoly spod Niagarských vodopádov. Smitha a Wessona vyhľadá novinárka Rachel Greenová - pripravuje reportáž o splavovaní vodopádov, na ktorej si chce vybudovať kariéru. Nezoženie však dobrovoľníka, a tak sa na riskantný podnik podujme sama. Vynálezca Smith jej pripraví sud, v ktorom by mala plavbu prežiť, a záchranca Wesson ju vytiahne z rieky pod vodopádom. Akcia sa pripraví, ako sa patrí, so širokou publicitou a s predajom lístkov pre divákov. Pokus sa uskutoční 21. júna 1902.
Que peut notre culture face aux assauts du monde actuel ? Telle est la question que se pose l'auteur de Soie et de Novecento devant l'efface-ment progressif d'une culture de type classique au profit de la modernité apportée par les nouvelles technologies. Le village de la culture est-il mis à sac par les barbares ? se demande Alessandro Baricco. Oui, mais son but n'est pas de juger. II s'agit au contraire de comprendre qui sont ces barbares et plus encore comment ils procèdent, quels sont leur logique, leur mode de fonctionnement, les dégâts qu'ils ont causés et les leçons qu'on peut en tirer. A travers divers exemples (le vin, le football, les livres, la musique classique, Google), Alessandro Baricco dresse un fulgurant portrait de cette mutation et s'interroge sur le concept d'expérience, sur la localisation du sens, pour nous et pour ces nouveaux barbares. Un passionnant voyage dans le présent qui le mène jusque sur la Grande Muraille de Chine. Avec sérieux et humour, Alessandro Baricco nous livre une réflexion forte et articulée qui constitue une contribution précieuse au débat sur l'avenir de la culture. Riche d'idées et de suggestions, Les barbares est un livre qui nous concerne tous.
The crazy life and courageous death of a man who loved women too much to want
only one. Don Juan is a passionate lover of life and nearly 1,000 women. But
one day he kills the Commendatore of Calatrava in a duel, and so begins the
end for the incorrigible seducer.
Winner of the Man Booker Prize 2012, the 2012 Costa Book of the Year and shortlisted for the 2013 Women's Prize for Fiction. An astounding literary accomplishment, Bring Up the Bodies is the story of this most terrifying moment of history, by one of our greatest living novelists. 'Our most brilliant English writer' Guardian Bring Up the Bodies unlocks the darkly glittering court of Henry VIII, where Thomas Cromwell is now chief minister. With Henry captivated by plain Jane Seymour and rumours of Anne Boleyn's faithlessness whispered by all, Cromwell knows what he must do to secure his position. But the bloody theatre of the queen's final days will leave no one unscathed. 'A great novel of dark and dirty passions, public and private. A truly great story' Financial Times 'In another league. This ongoing story of Henry VIII's right-hand man is the finest piece of historical fiction I have ever read' Sunday Telegraph
V poznámke na začiatku románu Baricco uvádza, že v predošlej knihe sa hlavná postava Jasper Gwyn zmieňuje o neveľkom dielku s názvom Trikrát na svitaní. Autorovi už v tom čase skrsla v hlave krásna myšlienka túto vymyslenú knihu naozaj vytvoriť. Stalo sa.
Román Trikrát na svitaní rozvíja tri príbehy, čo sa začínajú na svitaní v hoteli. Ich protagonistami sú ľudia, ktorí sa stretnú v rôznych fázach svojho života, hoci v skutočnosti by sa stretnúť nemohli. Literatúra však pripúšťa aj to, čo sa reálne nemôže stať.
Vďaka spojeniu troch zdanlivo náhodných stretnutí pozorný čitateľ zistí, že aj to, čo sa javí ako nepravdepodobné, dokáže prezradiť veľa o reálnom živote.
Štyridsiatnik Jasper Gwyn, úspešný spisovateľ, uverejní v novinách článok, kde vymenúva päťdesiatdva vecí, ktoré už nemieni robiť. Poslednou v poradí je písanie. Namiesto toho chce robiť kopírovateľa. Nechce však kopírovať spisy, ale ľudí. Na jednej výstave si uvedomí, že portrét sa dá namaľovať aj tak, že model nepozorujeme, ale pochopíme. Začne písať portréty a vysvitne, že sa nájdu záujemci, ktorí mu ochotne zaplatia za pár strán textu. Tak ako všetci umelci aj on podľahne a zhotoví, čo ho najviac láka – autoportrét, ktorý uverejní v knihe pod pseudonymom. Keď však o jeho činnosti začnú písať v novinách, Gwyn sa rozhodne všetko ukončiť a stratí sa.
Román Emauzy rozpráva príbeh o štyroch sedemnásťročných chlapcoch, ktorí uviazli v dusivej, nepríjemnej realite. Na prahu dospelosti sa zmietajú medzi pevnými hranicami tradícií a vlastnými rozhodnutiami s fatálnymi dôsledkami. Pohybujú sa medzi školou a miestnym kostolom, pri omši hrajú na gitarách a ako dobrovoľníci pomáhajú v nemocnici. Do ich mentálnej výbavy patrí neotrasiteľná viera v Boha. Jedného dňa sa ako víchrica vrúti medzi chlapcov ich spolužiačka Andre, najprv sa zmocní ich myslí, potom ich sŕdc a napokon aj ich tiel. Všetci štyria jej postupne prepadajú a odhaľujú zmysel bolesti, sexu, dokonca aj smrti.
Alessandro Bariccos erste Veröffentlichung handelte von der komischen Oper Mozarts und Rossinis. Dieser Text sowie zahlreiche weitere Aufsätze über Musik, Philosophie und die Darstellung von Wirklichkeit sind in diesem Band versammelt. Es geht um die Entstehung von Kunstwerken und darum, dass die Wahrheit nur eine Illusion, die Erinnerung eine Rekonstruktion ist.
V románe sa opisuje život protagonistu Ultima Pariho, s ktorým sa čitateľ stretáva už ako s malým chlapcom. Žije na dedine na severe Talianska začiatkom 20. storočia a jeho osud sledujeme až do 60. rokov. Príbeh tvorí hlučný príchod prvých automobilov, vášeň k motorom a automobilovým pretekom, zvláštny vzťah syna a otca, kruté udalosti prvej svetovej vojny, príbeh lásky, ktorý sa nezačal a nikdy sa neskončí a živí sa iba náznakmi a stopami. Román, ktorý používa rozličné rozprávačské štýly a registre, je plný napätia, prekvapenia a hrôzy.
Príbeh upíra z karpatských lesov, ktorý rozbúril pokojné noci Angličanov a zapríčinil celú sériu katastrof, si zaručil miesto medzi najväčšími svetovými bestsellermi. 2. vydanie
Každá nová kniha Alessandra Baricca je prekvapením pre čitateľov; platí to aj o tej najnovšej – tentoraz originálny taliansky prozaik vracia k Homérovej Iliade. V autorskej adaptácii tohto diela nepripravil o pôvab pôvodný príbeh a zároveň vytvoril živý a aktuálny text s presvedčivým posolstvom pre súčasníkov. Umením rozprávať príbeh a uchovať zmysel pre jeho rytmus sa Bariccovi podarilo vrátiť sa späť ku koreňom epiky.
Esiste davvero la globalizzazione? O, in altri termini, esiste davvero un nemico radicale chiamato globalizzazione? Che cosa intendiamo con globalizzazione? Mette in circolo idee che mutano il corso degli eventi o produce eventi che mutano il nostro modo di pensare? Alessandro Baricco prende le mosse da un assunto molto preciso: non dare nulla per scontato. Ecco perché, posto il primo quesito, lo scrittore procede attraverso una serie di numerose domande e di esemplificazioni alla ricerca di una percezione di quel fenomeno che abbiamo imparato a chiamare globalizzazione.
La locanda Almayer è un non-luogo, che si affaccia su un non-mare, in un non-tempo; e insieme è il Luogo per eccellenza, punto d'arrivo di una miriade di destini che al loro tempo storico, e alle stimmate della loro natura, vogliono disperatamente sfuggire, ponendosi per un verso o per l'altro oltre il limite. Lì soggiorna ad esempio il professor Bartleboom, che dedica la sua vita allo stralunato progetto di stabilire dove finisce il mare; oppure il pittore Plasson, che per dipingere usa esclusivamente l'acqua marina, raffigurando vedute oceaniche su tele che restano ostinatamente bianche; o ancora la giovane Elisewin, che ha paura di tutto e di tutti, col suo inutile mentore padre Pluche. E poi una bellissima donna mandata nella locanda dal marito perché guarisca dalla malattia dell'adulterio, dei misteriosissimi bambini, un fosco vendicatore…
Krehký a dramatický príbeh z bližšie neurčenej krajiny pozostáva z dvoch kapitol. Prvá sa odohráva krátko po vojne, keď ešte nenávistné vášne nevyprchali; štyria muži s puškami prichádzajú na statok zabiť majiteľa. Pri krvavej akcii príde o život aj jeho syn. Zachráni sa však dcérka, malé dievčatko skryté v pivničke pod kuchyňou, nad ktorým sa zmiluje najmladší člen z trestnej výpravy a bezmocné dieťa ušetrí. Druhá kapitola, 52 rokov po tejto udalosti, opisuje stretnutie tých, čo prežili, bývalého banditu a niekdajšieho dievčatka, v atmosfére konečného zúčtovania.
Phileas Taylor Barnum è stato il più grande impresario circense della seconda metà dell'Ottocento e il suo nome è diventato sinonimo di spettacolo, di immenso baraccone di portenti.Per Alessandro Baricco, Barnum è un mondo che si squaderna come un Grande Show, come una sequenza ininterrotta di spettacoli: spettacoli che son tali per definizione e spettacoli che son tali loro malgrado, gli uni e gli altri registrati con divertita passione. Scritti per la rubrica che Baricco firma settimanalmente sulla "Stampa", i Barnum rivelano, ora raccolti in volume, una partitura segreta di irresistibile fascino. A ritmo serrato entrano in pista Jovanotti e Mike Bongiorno, la faccia di Funari e il popolo della Lega, la voce di Carmelo Bene e quella di Tom Waits, la musica di Michael Nyman e il minimalismo di Philip Glass, Topolino e Carlo Magno, la Liguria e la California, un film sterminato di Wim Wenders e una lunga coda davanti al Louvre. Un circo dentro il circo, un teatro dentro il gran teatro del mondo.
Gli inganni della globalizzazione sulla povertà, sull'ambiente e sul debito
447 stránok
16 hodin čítania
"Questo libro non cade dal cielo. Non è il solito libro sulla globalizzazione, ma è il frutto di un percorso iniziato qualche anno fa quando ancora non c'era il popolo di Seattle, né tantomeno le tute bianche o le linee rosse. Proprio perché questo volume è semplicemente una tappa di un percorso che è cominciato in tempi non sospetti e che ha tutte le intenzioni di proseguire, ci siamo trovati a subire un dibattito ben lontano dal cuore della questione. Eppure tra le pieghe di quel dibattito abbiamo scorto una grande voglia di capire che, ci sembra, sia rimasta insoddisfatta. Cerchiamo allora di entrare nel merito e di abbozzare alcune risposte a quanti, e sono in tanti, chiedono di comprendere. Ecco perché gli articoli raccolti in questo libro costituiscono una sorta di percorso per capire come si è arrivati all'11 settembre".
Alessandro Baricco začínal ako hudobný kritik v denníkoch La Stampa a La Repubblica. Jeho úvahy o hudbe a hudobníkoch vyšli v knihách Génius na úteku (o Rossinim, 1988) a Hegelova duša a kravy z Wisconsinu (1992). Vo štvorici filozoficko-estetických esejí skúma vzťahy medzi hudbou a modernitou, interpretáciou, recepciou a percepciou a uvažuje o hodnote hudby pre spoločnosť. V tejto súvislosti zavádza termín musica colta („ušľachtilá hudba“). Chápe pod ním hudbu, ktorá nie je muzeálnou hodnotou, kratochvíľou či spotrebným tovarom, ale vstupuje do dialógu so súčasnosťou. Deje sa tak prostredníctvom interpretácie, ktorá musí byť traumou, šokom a osvietením súčasne. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bola aktuálna aj Bariccova polemika so zakonzervovanými ideovými východiskami tzv. Novej hudby. Taliansky spisovateľ, esejista, dramatik a scenárista Alessandro Baricco (1958, Turín) vyštudoval filozofiu, hudobnú vedu a hru na klavíri. Za debut Hrady hnevu (1991) získal ceny doma i v zahraničí. Nasledujúce dielo, Oceán more (1993), sa stalo jeho prvým bestsellerom. Medzinárodný úspech románu Hodváb (1996) zaradil Baricca, ktorého poetiku a rozprávačské umenie oceňujú čitatelia i kritici na celom svete, medzi najčítanejších a najprekladanejších autorov dneška.
Posledný Bariccov román City (Mesto) je v skutočnosti rozprávkou o túžbe po prostom ľudskom cítení, zaľudnednou čudákmi, ktorý stvoril diktát schematizovaného sveta. Dej je umiestnený do súčasnosti, do univerzálneho sveta. Nátlak globalizačných reálií, ako sú rýchle občerstvenia typu McDonald, subkultúra bankomatov ako symbolu blahobytu – to všetko signalizuje stratu ľudskosti, tolerancie odlišnosti, pochopenia a cítenia prostých ľudských vecí.
Lo spettacolo continua. Alessandro Baricco ci accompagna per la seconda volta sotto la tenda del circo Barnum, a condividere gli stupori, la lucidità, la febbrile curiosità davanti al mondo dello spettacolo e allo spettacolo del mondo. Dalla faccia gommosa di Mr Bean e la molle consistenza del cheeseburger, il silenzioso lavoro della giustizia al tribunale dell'Aja e le "note spalancate" di Arturo Benedetti Michelangeli, il cuore elettronico di Tokyo e l'amorosa pazienza del giocatore di bocce, e poi ancora il terremoto in Umbria, Wembley, Ebla, il rugby neozelandese, il teatro che si fa a Edimburgo e molti fantasmi dell'opera (Maria Callas, i three tenors, la Scala, Don Giovanni e tutta la Bohème). Corteo balzano e sapiente, concerto di divertite simultaneità culturali, Barnum 2 è sì la testimonianza di una misura giornalistica singolare e "d'autore", ma è anche un immancabile appuntamento con la registrazione dal vivo degli umori del mondo, con la "presa diretta" che vogliono le cose, gli uomini, i luoghi quando a decidere è l'intelligenza dello sguardo.
Queste pagine rinviano a quell'irripetibile momento dell'illuminismo in cui l'uomo sperimentò la possibilità di una propria realizzazione nella storia, senza piú alcun riferimento con la trascendenza. Baricco dimostra però che in Rossini, piú a livello della musica che a quello del libretto, la soggettività «orizzontale» dell'uomo settecentesco trova una propria conciliazione con l'oggettività tramite una «fuga in avanti» in cui uomo e mondo convergono in una seconda natura, permeata dalla felicità che si raggiunge attraverso un certo abbandono ai territori della follia. Tale superamento del soggetto, secondo Baricco, sottende tutto il teatro rossiniano, sia quello comico analizzato nel primo saggio, sia quello serio preso in esame nel secondo. Anche qui, seppure in modo diverso, l'opera di Rossini è riconosciuta come luogo anomalo in cui illuminismo e rivendicazione della felicità si incontrano, o quanto meno si cercano, al riparo dalle false illusioni dell'incombente ideologia borghese ottocentesca.
Poetický príbeh chlapca - siroty, ktorú našli na palube luxusného zaoceánskeho parníka. Sprevádza ho zvláštny osud: kým žije, nesmie opustiť loď. A tak sa stáva legendárnym klaviristom. A napriek tomu, že nikdy nevystúpil na súš, vie o svete a o ľuďoch viac než ktokoľvek iný, lebo všetci pasažieri si v sebe vždy priniesli aj kus pevniny. A tak spozná Paríž, Londýn či iné mestá, a prestavuje si ich tak, akoby ich naozaj navštívil. Kniha je napísaná ako divadelný monológ, v knižnej podobe však (ako hovorí autor) predstavuje niečo medzi inscenáciou a poviedkou, ktorú treba čítať nahlas.
Hodváb je poetický príbeh o nenaplnenej láske. Dej sa odohráva vo Francúzsku a exotickom Japonsku devätnásteho storočia. Hrdina Hervé Joncour sa živí neobyčajným remeslom – pre potreby pestovateľov prenáša z ďalekých krajín do Francúzska larvy hodvábnika. Pri jednej z ciest do neznámych končín Japonska zažije očarenie, ktoré ho poznamená na celý život...
Quinnipak je mestečko, ktoré by ste na mape darmo hľadali. Stojí tam lokomotíva s menom Elizabeth, hoci tam nevedie nijaká železnica. Hráva tam zvláštny nástroj humanofón, zložený z ľudských hlasov, malý najdúch Pehnt zo všetkých síl dorastá do kabáta, v ktorom ho našli na kostolných schodoch, aby sa mohol vydať do sveta, starý robotník Anderson pomáha realizovať smelé plány o Sklenenom paláci geniálneho architekta Hectora Horeaua v malej sklárni... Neveľká galaxia príbehov, prepletajúcich sa v imaginárnom mestečku Quinnipak, ktoré umožní svojim obyvateľom snívať a túžiť po nekonečnosti vo vzrušujúcej atmosfére vedecko-technickej a zároveň umeleckej tvorivosti začiatku devätnásteho storočia.
V hostinci Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, ktorý maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž, aby sa zotavila z nevery, a žena, ktorej má more vyliečiť precitlivelosť. Čo vlastne pochopili z mora a o mori, z tej tichej i búrlivej šíravy bez začiatku a konca? V hostinci plynie čas každému inak, a predsa rovnako. Pochopiť možno azda iba to, že minulosť je prítomnosť a budúcnosť zasa len prítomnosť. Oceán more je poetickým rozprávaním z pera obľúbeného talianskeho spisovateľa Alessandra Baricca. Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli jeho romány Hodváb, Pán Gwyn, Trikrát na svitaní, Mladá nevesta a iné.
