Alessandro Baricco je uznávaný taliansky spisovateľ, ktorého diela sú známe svojim osobitým štýlom a hlbokým skúmaním ľudskej skúsenosti. Jeho próza často prekračuje hranice žánrov a spája poéziu s rozprávaním, aby vytvorila jedinečné literárne svety. Baricco sa vo svojich románoch zaoberá témami identity, pamäti a hľadania zmyslu v modernom svete, pričom jeho práce sú oceňované pre svoju nápaditosť a emocionálnu rezonanciu. Jeho umelecký záber zahŕňa aj divadlo a réžiu, čo ďalej obohacuje jeho expresívne možnosti.
Osem rokov po vydaní románu Mladá nevesta sa Alessandro Baricco vracia k svojmu čitateľovi majstrovsky napísaným rozprávaním o americkom Divokom západe z westernoviek, konkrétne o fiktívnej postave pištoľníka s hriešne presnou muškou a s niekoľkými zbraňami známych značiek. Bariccov Ábel jevýbušná zmes duchovna, filozofie a vedy, plnokrvný western, ba aj príbeh veľkej lásky. Čitateľsky príťažlivým výsledkom tejto nevšednej kombinácie je metafyzické pátranie v hlbinách ľudskej duše s nezvyčajným pohľadom na dejiny amerického Západu a ich mýtických protagonistov Indiánov.
V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž, aby sa zotavila z nevery a žena, ktorej má more vyliečiť precitlivelosť. To je východisková situácia románu, za ktorý bol autor odmenený významnou literárnou cenou Viareggio.
Poetický príbeh chlapca - siroty, ktorú našli na palube luxusného zaoceánskeho parníka. Sprevádza ho zvláštny osud: kým žije, nesmie opustiť loď. A tak sa stáva legendárnym klaviristom. A napriek tomu, že nikdy nevystúpil na súš, vie o svete a o ľuďoch viac než ktokoľvek iný, lebo všetci pasažieri si v sebe vždy priniesli aj kus pevniny. A tak spozná Paríž, Londýn či iné mestá, a prestavuje si ich tak, akoby ich naozaj navštívil. Kniha je napísaná ako divadelný monológ, v knižnej podobe však (ako hovorí autor) predstavuje niečo medzi inscenáciou a poviedkou, ktorú treba čítať nahlas.
Alessandro Baricco začínal ako hudobný kritik v denníkoch La Stampa a La Repubblica. Jeho úvahy o hudbe a hudobníkoch vyšli v knihách Génius na úteku (o Rossinim, 1988) a Hegelova duša a kravy z Wisconsinu (1992). Vo štvorici filozoficko-estetických esejí skúma vzťahy medzi hudbou a modernitou, interpretáciou, recepciou a percepciou a uvažuje o hodnote hudby pre spoločnosť. V tejto súvislosti zavádza termín musica colta („ušľachtilá hudba“). Chápe pod ním hudbu, ktorá nie je muzeálnou hodnotou, kratochvíľou či spotrebným tovarom, ale vstupuje do dialógu so súčasnosťou. Deje sa tak prostredníctvom interpretácie, ktorá musí byť traumou, šokom a osvietením súčasne. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bola aktuálna aj Bariccova polemika so zakonzervovanými ideovými východiskami tzv. Novej hudby. Taliansky spisovateľ, esejista, dramatik a scenárista Alessandro Baricco (1958, Turín) vyštudoval filozofiu, hudobnú vedu a hru na klavíri. Za debut Hrady hnevu (1991) získal ceny doma i v zahraničí. Nasledujúce dielo, Oceán more (1993), sa stalo jeho prvým bestsellerom. Medzinárodný úspech románu Hodváb (1996) zaradil Baricca, ktorého poetiku a rozprávačské umenie oceňujú čitatelia i kritici na celom svete, medzi najčítanejších a najprekladanejších autorov dneška.
Štyridsiatnik Jasper Gwyn, úspešný spisovateľ, uverejní v novinách článok, kde vymenúva päťdesiatdva vecí, ktoré už nemieni robiť. Poslednou v poradí je písanie. Namiesto toho chce robiť kopírovateľa. Nechce však kopírovať spisy, ale ľudí. Na jednej výstave si uvedomí, že portrét sa dá namaľovať aj tak, že model nepozorujeme, ale pochopíme. Začne písať portréty a vysvitne, že sa nájdu záujemci, ktorí mu ochotne zaplatia za pár strán textu. Tak ako všetci umelci aj on podľahne a zhotoví, čo ho najviac láka – autoportrét, ktorý uverejní v knihe pod pseudonymom. Keď však o jeho činnosti začnú písať v novinách, Gwyn sa rozhodne všetko ukončiť a stratí sa.
Alessandro Baricco (1958) sa radí v súčasnosti medzi najprekladanejších, ba možno povedať priam bestsellerových talianskych autorov. K čitateľsky najatraktívnejším patrí komorný exotický príbeh z 19. storočia o nenaplnenej láske s názvom Hodváb. Hrdina prózy sa živí závideniahodným remeslom – pre potreby pestovateľov prenáša z ďalekých krajín do Francúzska larvy hodvábnika. Pri jednej z ciest do neznámych končín Japonska zažije očarenie, ktoré ho poznamená na celý život...
V poznámke na začiatku románu Baricco uvádza, že v predošlej knihe sa hlavná postava Jasper Gwyn zmieňuje o neveľkom dielku s názvom Trikrát na svitaní. Autorovi už v tom čase skrsla v hlave krásna myšlienka túto vymyslenú knihu naozaj vytvoriť. Stalo sa.
Román Trikrát na svitaní rozvíja tri príbehy, čo sa začínajú na svitaní v hoteli. Ich protagonistami sú ľudia, ktorí sa stretnú v rôznych fázach svojho života, hoci v skutočnosti by sa stretnúť nemohli. Literatúra však pripúšťa aj to, čo sa reálne nemôže stať.
Vďaka spojeniu troch zdanlivo náhodných stretnutí pozorný čitateľ zistí, že aj to, čo sa javí ako nepravdepodobné, dokáže prezradiť veľa o reálnom živote.
Každá nová kniha Alessandra Baricca je prekvapením pre čitateľov; platí to aj o tej najnovšej – tentoraz originálny taliansky prozaik vracia k Homérovej Iliade. V autorskej adaptácii tohto diela nepripravil o pôvab pôvodný príbeh a zároveň vytvoril živý a aktuálny text s presvedčivým posolstvom pre súčasníkov. Umením rozprávať príbeh a uchovať zmysel pre jeho rytmus sa Bariccovi podarilo vrátiť sa späť ku koreňom epiky.
Krehký a dramatický príbeh z bližšie neurčenej krajiny pozostáva z dvoch kapitol. Prvá sa odohráva krátko po vojne, keď ešte nenávistné vášne nevyprchali; štyria muži s puškami prichádzajú na statok zabiť majiteľa. Pri krvavej akcii príde o život aj jeho syn. Zachráni sa však dcérka, malé dievčatko skryté v pivničke pod kuchyňou, nad ktorým sa zmiluje najmladší člen z trestnej výpravy a bezmocné dieťa ušetrí. Druhá kapitola, 52 rokov po tejto udalosti, opisuje stretnutie tých, čo prežili, bývalého banditu a niekdajšieho dievčatka, v atmosfére konečného zúčtovania.
