Iveta Zuskinová Poradie kníh

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie. S potešením som si preto prečítala túto knihu venovanú Liptovu, ktorá spĺňa tieto kritéria a dopĺňa pestrú mozaiku kulinárskych tradícii Slovenska. Autorka nás v texte sprevádza celou genézou podmienok, ktoré vplývali na charakter stravy ľudí na Liptove. Zaujímavým prvkom knihy sú viaceré historické dokumenty súvisiace so stravovaním na Liptove. Osviežujúce sú pasáže osobnej reflexie autorky, ktorá ukazuje, že záujem o tradičnú kuchyňu Liptova si pestovala už od detstva v rámci svojej rodiny a rozšírila ju ako etnografka aj do profesionálneho bádania. V rámci tejto časti knihy prezentuje aj ňou vyskúšané recepty regionálnych jedál. Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc.

Je to piaty diel monografických publikácií s tematikou ľudovej kultúry regiónu Liptov. Je venovaná problematike ľudového staviteľstva a architektúry. Okrem charakteristiky drevených stavieb sa venuje aj murovaným domom, ktoré sú jedinečným dokumentom majstrovstva liptovských murárov. V knihe je prezentovaný aj spôsob bývania a života veľkých rodín v minulosti. Pozornosť je venovaná aj hospodárskym stavbám a drobnej architektúre, ktoré spolu dotvárali historické prostredie roľníckych a remeselníckych usadlostí. Text -slovenský, úvodné texty všetkých kapitol - jazyk anglický

Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu -od jari až do konca zimy. Je to Veľká noc a zvyky roľníkov a pastierov, zvyky letného slnovratu až po predvianočné a vianočné obdobie, novoročie a fašiangy. Monografia ľudovej kultúry Liptov - rodinné a kalendárne obyčaje je pekná, veľkoformátová kniha s množstvom fotografií, plnofarebná, s kvalitnou grafickou úpravou.

Reprezentačná monografia ovčiarstva na Slovensku za obdobie viac ako storočie, od poslednej tretiny 19. storočia až do začiatku 21.storočia. Hlavná pozornosť je venovaná profesionálnym ovčiarom - bačom a valachom. Pastieri oviec sa svojimi vedomosťami o spracovaní mlieka výrazne odlišovali od pastierov iných hospodárskych zvierat, čo sa odrážalo v ich spoločenskom postavení a odmeňovaní. Najdôležitejšie postavenie mal bača, patril všeobecne medzi najstarších a najskúsenejších ovčiarov. Musel byť šikovný a čistotný, dôležitú úlohu zohrávalo aj ovládanie výroby dobrého syra a iných výrobkov z mlieka a musel mať aj také vlastnosti ako je statočnosť a čestnosť. Chovatelia oviec si baču vyberali spomedzi viacerých ovčiarov a na znak dohody uzavreli s ním písomnú zmluvu. Viacerí bačovia boli známi aj ako lečitelia, ktorí uzdravovali ľiudí a zvieratá Dlhodobý pobyt v prírode im umožnil spoznať liečivú silu bylín, plodín a drevín. Vedeli určiť a predpovedať počasie podľa východu a západu slnka, podľa hviezd a mesiaca. Mnohí mali výtvarné a hudobné nadanie, vyrezávali pastiersky riad, zhotovovali hudobné nástroje na ktorých vedeli hrať. V publikácii sú predstavé viaceré konkrétne osoby ovčiarov prostredníctvom ich osobných životných príbehov.

Kuchyňa starých materí z Liptova, tretie doplnené vydanie. Kniha receptov tradičných ľudových pokrmov, ale aj jedál zo súčasného obdobia na prípravu jednoduchých a aj sviatočných obedov. Receptár je doplnený praktickými radami pre gazdinky.

Mesto Liptovský Hrádok má bohaté dejiny spojené nielen s históriou hradu a jeho panstva. Hrádok bol od roku 1731 komorským mestečkom a sídlom komorského prefekta. Úrad sa venoval rozvoju obchodu so soľou, drevárstvu, piliarstvu a aj baníctvu a hutníctvu. V mestečku žili viaceré významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj. Kniha je v slovensko - anglickej jazykovej verzii, bohato ilustrovaná fotografiami, dobovými dokumentmi a kolorovanými kresbami

Ľudové umenie, dnes chápané ako súčasť kultúrneho dedičstva, bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Ľudoví výrobcovia sa zameriavali na praktické ciele, pričom ich výrobky vyjadrovali harmóniu medzi materiálom, technikou, funkciou a dekoráciou. V Liptove sa spracovávali prírodné materiály na predmety dennej potreby, pričom najbežnejšie boli drevené výrobky pre domácnosť a nábytok. Z prútia, korienkov a slamy sa pleli koše, zatiaľ čo hrnčiari vytvárali hlinené nádoby. Ovčiari vyrábali salašnícky riad a formy na oštiepky. Oblečenie bolo zdobené valaskou paráda, s bohatými opaskami a klobúkmi, a z ovčej vlny sa šilo súkno na zimnú obuv a prikrývky. Remeselníci z koží vytvárali kožuchy a vesty, zatiaľ čo ženy spracovávali ľan a konope na plátno, ktoré zdobili vyšívanými vzormi. Modrotlačiari farbili plátno a potláčali ho farebnými vzormi. Našťastie, mnohé z týchto techník a tradícií prežili do súčasnosti ako živé dedičstvo. Úvodné texty ku každému kapitole sú v angličtine.

Pastierska kultúra a tradičné formy chovu oviec v minulosti významne ovplyvnili pôvodnú roľnícku kultúru Liptova. Kniha prináša pútavé rozprávanie o salašnom hospodárení a pasení oviec na vysokohorských a hôľnych pasienkoch. Pre čitateľov budú zaujímavé skutočné príbehy bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky. Okrem hospodárskeho významu chovu oviec, vplyvu ovčieho mlieka a syra na stravovanie obyvateľstva, využitie ovčej vlny na odievanie a obuv sú to aj významné kultúrne a výtvarné hodnoty. Je to pastierske rezbárske umenie ako špecifický prejav ovčiarov spojený s ich dlhodobým pobytom v prírode a hudobný a tanečný folklór. Charakteristickým znakom ovčiarskeho povolania tzv. valaského stavu sú doplnky odevu a ďalšie artefakty. K nim patria bohato zdobené široké viacprackové opasky, pracky, spony, vybíjané pastierske kapsy a klobúky. K výstroju ovčiarov patrili valašky, palice, rôzne archaické hudobné nástroje. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Črpáky sú drevené zdobené nádoby na pitie žinčice, nápoja z ovčieho mlieka. Patria medzi najcharakteristickejšie predmety pastierskeho rezbárskeho umenia. V publikácii sú obrazom a textovým popisom prezentované základné typy črpákov z územia celého Slovenska rozdelené podľa zaužívanej typológie vychádzajúcej podľa spôsobu spojenia nádobky s uchom, ktoré je často predmetom umeleckej výzdoby. Črpáky v publikácii sú súčasťou zbierkového fondu nadregionálneho Ovčiarskeho múzea Spoločnosti priateľov Múzea liptovskej dediny so sídlom v Liptovskom Hrádku.