Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.
Básnická kniha Vec osebe je spoločným dielom dvojice popredných slovenských
autorov, Dany Podrackej a Jána Tazberíka, ktorí sa formou vnútornej sondy
odhodlali uchopiť ľudský prienik do filozofie myslenia, vnímania a bytia. A
hoci na to využili celú svoju bohatú básnickú a ľudskú skúsenosť, čitateľ
predsa len nadobúda pocit, akoby otvárali čosi po prvý raz, akoby sa im pred
vnútorným a vonkajším zrakom odhalili nepoznané duchovné súradnice človeka ako
jednotlivca a v prenesenom význame aj ako druhu. Kniha vychádza ako súčasť
„špeciálnej“ edície časopisu Vertigo v osobitej dizajnovej úprave, v ktorej je
každá strana knihy vždy tá prvá, posledná a zároveň uprostred.
Výber z poézie Byť paňou svojho Muzotu Dany PODRACKEJ (* 1954) ponúka prierez
všetkými štrnástimi básnickými zbierkami, ktoré poetka vydala od svojho
básnického debutu v roku 1981 – popri esejistike, tvorbe pre deti a odborných
knihách. Ide o úctyhodné dielo pokrývajúce štyri desaťročia jej pôsobenia v
slovenskej poézii. Výber vznikal konsenzuálne medzi poetkou, autorkou doslovu
a vydavateľom. Čitateľom ponúka nielen možnosť oboznámiť sa s premenami
Podrackej poetiky v čase, ale aj nevšedný básnický zážitok, potvrdený kritikou
i čitateľmi jej básní. Hoci ide o tematicky rozložitú poéziu so silnou
obrazovou a metaforickou zložkou, angažovanými postojmi, do ktorých sa otláča
náš svet s jeho nepokojom i kataklizmami, a neraz aj so spirituálnym vyústením
básní, jadro poetkinho záujmu ostáva stále rovnaké: človek, jeho skryté hlbiny
i vonkajšie vzťahy, siete a kontexty ľudskej existencie, ľudstvo na
križovatkách dejín... a v neposlednom rade aj žena ako subjekt dejín s jej
rodovo podmienenou a nestálou identitou. „Nový básnický výber Byť paňou svojho
Muzotu, ako i celá Podrackej poézia sú dnes pozoruhodným skrúteným hadom
objavovania vlastnej cesty. Lyrickej hrdinke ju ukazuje láska, mementá
zločinov druhých a všetko, čo ako Jakubov rebrík (pyramída či paternoster)
dvíha hore a zjavuje ďalší nový horizont. Primárny fókus je na vyrovnávaní
narušenej celistvosti ženy a spoločenstva, v ktorom dnes ako ľudstvo žijeme.
Žene sa navracia status sebahľadania, identita premýšľajúcej, ktorá neprestáva
mať kontakt primárne so svojou dušou – no ani so svojím telom alebo so svetom
tam vonku“ (z doslovu M. ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ). Kniha je vybavená
kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Moniky ZUMRÍKOVEJ
KEKELIAKOVEJ a obsahuje tiež Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých
diel D. Podrackej, ale aj poetkinými explicitnými komentármi tvorivých
míľnikov, na ktoré v texte upozorňuje. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné
diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy
KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS
vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a
kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku
1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už
piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť aj k vyššej miere ich
čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou
edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.
V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako
u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať
rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí
už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej
tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí,
dejov a javov: V každej udalosti, v jej vnútri, je ukryté čosi, / čo je tam
nepretržite a je to sväté. Vie, že Smrť nie je navždy. Jej básne sú svojím
spôsobom malými esejami o niekom alebo o niečom, čo v nej rozochvieva vedomie,
myšlienky aj spomienky. Posuvné dvere neboli napísané rýchlo ani ľahko a ak
chceme za ne nazrieť, aj ich čítanie si vyžaduje spomalenie. Rovnako ako dve
predošlé autorkine zbierky Kubus (2014) a Paternoster (2018), aj aktuálna je
vystavaná z desiatich cyklov po sedem básní a tak spolu tvoria trojicu či
triptych.
Daniel Pastirčák o knihe Strážca zadných dvier: Danka Podracká rozprávku
nerozpráva, ocitne sa v nej. Do rozprávky možno vstúpiť iba tam, kde pre nás
všetko začalo. Chlapca so svietiacim korálikom stretá v Banskej Štiavnici.
Ukáže jej mapu poslania: Mapa poslania je o stretnutiach. Každé stretnutie je
dôležité. Inak sa poslanie nenaplní. Danka rozprávku spriada z poézie. Danka
je mladšou sestrou Carla Sanburga a jeho rozprávok z krajiny Rootabogo. Keď
prehovorí démon, poézia sa mení v nonsens podobný postavičkám z Alice v ríši
divov. Poézia a nonsens zostupujú až k symbolom duše, ktorá sa hľadá. Nachádza
sa tam, kde sa presahuje v láske. Preto nás neprekvapí, že Dankine postavy sa
podobajú tým biblickým. Ilustrácie: Janka Bálik
Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov. Nepostupuje lineárne, ale cez okruhy tém ako sú zranenia identity, mentálne obrazy, archetypy prežitia či identita online – od Tatarkovej Obce božej po Dobšinského archetypy prežitia, od tajomných znakov na krasliciach z Polichna po evanjelium podľa Hviezdoslava, od chazarskej polemiky po bytie s avatarmi v kyberpriestore.
Osemdesiat poeticky prerozprávaných príbehov inšpirovaných Bibliou a apokryfmi v zrkadle obrazov súčasného sveta otvára nový priestor na chápanie Starého a Nového zákona.
Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."
Autorka mnohých básnických zbierok (ako Mesačná milenka, Zimní hostia, Rubikon a iné) chcela svojou útlou knižočkou opäť osloviť všetkých tých, ktorým chýba poézia. Tých, ktorí siahajú po písaných slovách, aby do seba načerpali silu, jemnosť, citlivosť, tajné žriedlo niečoho neopakovateľného. Autorka akoby nabrala plnú dlaň z bežného života, načrela do myšlienok, pocitov ľudí, obyčajných a predsa tým vyčarila kus sveta, ktoré vás ešte dlho bude hriať pri srdiečku.
Nová básnická zbierka renomovanej slovenskej poetky a esejistky presvedčivo dokazuje výnimočné postavenie jej tvorby v kontexte súčasnej slovenskej poézie. V tejto zbierke siahla po žánri elégie a téme národnej histórie. Jej prístup k danej téme charakterizuje hĺbková reflexia skĺbená s úprimným osobným prežívaním lyrického subjektu. Básne zaujmú i vysoko kultivovaným, moderným metaforickým jazykom.