Dana Podracká Knihy

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Súbor kratších poviedok zo života súčasných detí.

Sovia hora je to len tá hora, ktorá narastá v tebe podľa veľkosti dobrých skutkov. Čím viac dobrých skutkov urobíš, tým je hora väčšia a tým väčšia je aj ľudská múdrosť.

Zbierka básní Hriech, za ktorú autorka dostala Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Skúma v nej problém lásky ako duchovnej dimenzie vzťahu k partnerovi a svetu.

Autorka mnohých básnických zbierok (ako Mesačná milenka, Zimní hostia, Rubikon a iné) chcela svojou útlou knižočkou opäť osloviť všetkých tých, ktorým chýba poézia. Tých, ktorí siahajú po písaných slovách, aby do seba načerpali silu, jemnosť, citlivosť, tajné žriedlo niečoho neopakovateľného. Autorka akoby nabrala plnú dlaň z bežného života, načrela do myšlienok, pocitov ľudí, obyčajných a predsa tým vyčarila kus sveta, ktoré vás ešte dlho bude hriať pri srdiečku.

Kazematy sú deviatou zbierkou talentovanej slovenskej poetky, opäť potvrdzujúcou autorkinu bohatú obrazotvornosť v oblasti jazyka vyjadrujúceho vnútorné pocity človeka, hľadania nových obrazov, nových asociácií, nových myšlienkových postupov i nových spôsobov sebahľadania.

V zbierke Grizly v spiacom dome autorka odhalila zákutia duše súčasnej ženy.

V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov: V každej udalosti, v jej vnútri, je ukryté čosi, / čo je tam nepretržite a je to sväté. Vie, že Smrť nie je navždy. Jej básne sú svojím spôsobom malými esejami o niekom alebo o niečom, čo v nej rozochvieva vedomie, myšlienky aj spomienky. Posuvné dvere neboli napísané rýchlo ani ľahko a ak chceme za ne nazrieť, aj ich čítanie si vyžaduje spomalenie. Rovnako ako dve predošlé autorkine zbierky Kubus (2014) a Paternoster (2018), aj aktuálna je vystavaná z desiatich cyklov po sedem básní a tak spolu tvoria trojicu či triptych.