Sigrid Undsetová bola dánska spisovateľka, ktorej dielo sa vyznačuje hlbokým ponorom do stredoveku a jeho morálnych dilem. Jej stredoveké romány, najmä trilógia o Kristíne Lavransdatterovej, sú považované za vrcholné dielo svetovej literatúry. Prostredníctvom svojho písania Undsetová skúmala témy viery, osudu a ľudskej slobody v historickom kontexte. Jej literárny odkaz spočíva v schopnosti oživiť minulosť s psychologickou hĺbkou a nadčasovou rezonanciou.
Undsetová sa ako veľká znalkyňa ženskej duše venuje v svojom dramatickom diele Ida Alžbeta najmä problémom emancipácie ženy v spoločnosti. Jej hrdinky sužované nenaplnenou láskou či nezodpovedným manželským postojom svojich mužov sa predierajú životom s jedinou túžbou: nájsť zadosťučinenie v ozajstnom ľúbosťnom vzťahu a v užitočnej práci.
Román Jar patrí medzi autorkine menšie práce a zaraďuje sa pred jej dve veľké Kristína Vavrincová a Olav Audunsson, ktoré boli preložené aj do slovenčiny.
Olav Audunssön z Hestvikenu, Olav Audunssön a jeho deti. Dielo autorky je nadčasové, je to historický román z konca 13. a začiatku 14. storočia. Spolu s dielom Kristína Vavrincová tvoria mohutné obrazy zo života stredovekého Severu, za ktoré získala Nobelovu cenu.
