Stig Dagerman Poradie kníh

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. V roku 1946 sa vybral do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla unikátna zbierka reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, páchateľov a vnútorného rozkladu. Dagerman sarkasticky opisuje absurdné denacifikačné súdy, ktorými sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, a vysvetľuje triedne rozdelenie krajiny. Sugestívne a do detailov zachytáva útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v zaplavených pivniciach a troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no osobitne sa zameriava na utrpenie tých, ktorých osud sa považuje za zaslúžený – bývalých nacistov, mladíkov obhajujúcich svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcich sa nemeckých dievčat či udavačov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku. Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré vyjadruje určitú pravdu.“

Román Popálené dieťa, preložený do mnohých jazykov a známy aj v dramatickom stvárnení, je najúspešnejším dielom švédskeho autora (1923 - 1954).

Dve novely švédskeho autora: Irena a Nemôžeme spať. Jeho žena bola utečenkyňou z nacistického Nemecka. Oslobodzovací boj v Európe mu bol preto blízky a táto téma tvorí rámec obidvoch noviel. Živý had je symbolom strachu, ktorý sa plazí vnútri človeka zmietaného vojnou.