Gabriel García Márquez Knihy

Magický príbeh o zrode, rozkvete a zániku mestečka, o živote, káskach a túžbach jej obyvateľov. Popri všedných udalostiach tu ožívajú fantastické príbehy, dávne mýty a legendy.

Skutočné skvosty Márquezovho poviedkového umenia, plného nespútanej fantázie, skutočného magického realizmu, v plnej miere energetického i podnety z kolumbijského či latinskoamerického folklóru a pohnutých dejín tejto nesmierne exotickej časti sveta, sa nachádzajú v už skôr vydaných výberoch poviedok, či v českom súbore V tomto mestečku sa nekradne alebo v slovenských Príbehy z Maconda.

Kniha poviedok nositeľa Nobelovej ceny sa stretáva na celom svete s vysokým ocenením rovnako čitateľov ako aj odbornej kritiky. Napriek tomu sa však autor dostal vraj do nemilosti veľkých svetových cestovných kancelárií. Podľa ich názoru hrdinovia dvanástich príbehov, ktoré sa odohrávajú vo veľkých európskych metropolách prežívajú samé nepríjemnosti, sklamania, osobné drámy a nekonečný pocit osamelosti a kniha pôsobí tak deprimujúco, že ich môže odradiť od dovolenky… Europania sa však väčšinou s pocitom vykorenenosti, osamelosti a bolesti človeka, o ktorej Márquez tak sugestívne píše, stotožňujú. Život je predsa nádherná bolesť. Život je smrť aj umieranie. Preto sú Márquézove vízie také nadčasové. Preto sú aj Európanovi také blízke.

Prvý diel ohlasovaných trojdielnych pamätí Gabriela Garcíu Márqueza Román môjho života popisuje obdobie od spisovateľovho narodenia po štúdiá na univerzite v Bogote. Pamäti sú publicisticko-literárnym spracovaním spomienok, ktoré ovplyvnili život a najmä tvorbu autora. Dozvieme sa, že pochádza z chudobnej mnohodetnej rodiny, dlhé roky zažíval biedu na vlastnej koži. K vysnívanému spisovateľskému povolaniu ho doviedla len túžba po vzdelaní a obetavosť rodičov i súrodencov. Pochopíme, aký vplyv mali na Márquezovu tvorbu jeho starí rodičia, u ktorých vyrastal. Popisuje bohémsky literárny život a kolumbijské kultúrne prostredie 40-tych a 50-tych rokov. Všetky zážitky a postrehy Márquez pretavil do svojich úžasných diel a vytvoril kolumbijský národný román.

Niekoľko hodín po svadobnom obrade vráti Bayardo San Román svoju nevestu jej rodičom, lebo Angela už nie je panna. Rodina ju prinúti, aby prezradila meno svojho milenca, a jej bratia sa zaprisahajú, že Santiaga Nasara za potupenie sestry zabijú. To, čo sa má stať, priam visí vo vzduchu. Každý v mestečku vie, že sa chystá krvná pomsta za zneuctenie mladej ženy, iba domnelý zvodca nič netuší. Podľahnú Angelini bratia predsudkom a vykonajú ten ohavný čin v duchu prastarej tradície, ktorá vraví, aby vinu zmyli krvou? Román oživuje mýtus o osudovej predurčenosti. Márquez ho napísal už ako svetoznámy spisovateľ v roku 1981.

Ústrednou protagonistkou príbehu je schudobnená statkárska vdova, ktorá sa ujme po synovej smrti jeho nemanželskej dcéry, mladučkej Eréndiry. Bezcitná a lakomá stará matka sa rozhodne prinútiť vnučku na prostitúciu...

V knize se Márquez věnuje nejnovějším dějinám Kolumbie, země nevyhlášené občanské války a pověstných drogových kartelů. Popisuje událost, kdy došlo k únosům deseti známých novinářů: líčí, jak k nim došlo, potupné podmínky, v jakých mafie zajatce drží, i tragickou smrt dvou rukojmí. Souběžně s tím sledujeme jednání nejvyšších politických kruhů. Hlavními protihráči jsou doktor Villamizara, jehož manželka byla také unesena, a nechvalně proslulý Pablo Escobar.

Takmer 52 rokov musel čakať opustený milenec Florentino Ariza, aby mohol Femine Diazovej opäť vyznať lásku. Stane sa to až po smrti jej manžela. Kým sa obaja vydajú na cestu po rieke Magdalene, aby vstúpili do ríše večnej lásky, autor rozpráva prekrásny príbeh ich ľúbosti.

26. februára 1955 zmietla vlna z paluby kolumbijského torpédoborca Caldas osem členov posádky. Luis Alejandro Velasco bol jediný námorník, ktorý nešťastie prežil... Kniha bola preložená do dvadsiatich jazykov.

Ústrednou postavou rovnomennej novely je veľkostatkárka s neobmedzenou mocou nad obyvateľmi svojho panstva, ktorí sa ocitnú v postavení nevoľníkov. Veľká Matróna používa viaceré praktiky (právo prvej noci, adopcia nemanželských detí, manipulácia pri voľbách), aby si udržala svoju zvrchovanú moc. Okrem príbehu o Veľkej Matróne sú v knihe aj ďalšie poviedky, ktoré Márquez napísal krátko po vydaní románu Sto rokov samoty. Nie sú situované do Maconda, ale do nepomenovanej typickej rybárskej osady na nehostinnom skalnatom pobreží karibskej oblasti.