Gabriel José García Márquez, v španielsky hovoriacich krajinách známy aj ako Gabo, bol kolumbijský spisovateľ, novinár a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. García Márquez spopularizoval magický realizmus, ktorý integruje magické prvky do realistických situácií. Mnohé z jeho diel sa zaoberajú individuálnou izoláciou, ako aj izoláciou Latinskej Ameriky.
Skutočné skvosty Márquezovho poviedkového umenia, plného nespútanej fantázie, skutočného magického realizmu, v plnej miere energetického i podnety z kolumbijského či latinskoamerického folklóru a pohnutých dejín tejto nesmierne exotickej časti sveta, sa nachádzajú v už skôr vydaných výberoch poviedok, či v českom súbore V tomto mestečku sa nekradne alebo v slovenských Príbehy z Maconda.
Magický príbeh o zrode, rozkvete a zániku mestečka, o živote, láskach a túžbach jej obyvateľov. Popri všedných udalostiach tu ožívajú fantastické príbehy, dávne mýty a legendy. 100. zväzok edície LUK - Knižnica modernej svetovej prózy, vydavateľstvo Tatran.
Kniha poviedok nositeľa Nobelovej ceny sa stretáva na celom svete s vysokým ocenením rovnako čitateľov ako aj odbornej kritiky. Napriek tomu sa však autor dostal vraj do nemilosti veľkých svetových cestovných kancelárií. Podľa ich názoru hrdinovia dvanástich príbehov, ktoré sa odohrávajú vo veľkých európskych metropolách prežívajú samé nepríjemnosti, sklamania, osobné drámy a nekonečný pocit osamelosti a kniha pôsobí tak deprimujúco, že ich môže odradiť od dovolenky… Europania sa však väčšinou s pocitom vykorenenosti, osamelosti a bolesti človeka, o ktorej Márquez tak sugestívne píše, stotožňujú. Život je predsa nádherná bolesť. Život je smrť aj umieranie. Preto sú Márquézove vízie také nadčasové. Preto sú aj Európanovi také blízke.
Prvý diel ohlasovaných trojdielnych pamätí Gabriela Garcíu Márqueza Román môjho života popisuje obdobie od spisovateľovho narodenia po štúdiá na univerzite v Bogote. Pamäti sú publicisticko-literárnym spracovaním spomienok, ktoré ovplyvnili život a najmä tvorbu autora. Dozvieme sa, že pochádza z chudobnej mnohodetnej rodiny, dlhé roky zažíval biedu na vlastnej koži. K vysnívanému spisovateľskému povolaniu ho doviedla len túžba po vzdelaní a obetavosť rodičov i súrodencov. Pochopíme, aký vplyv mali na Márquezovu tvorbu jeho starí rodičia, u ktorých vyrastal. Popisuje bohémsky literárny život a kolumbijské kultúrne prostredie 40-tych a 50-tych rokov. Všetky zážitky a postrehy Márquez pretavil do svojich úžasných diel a vytvoril kolumbijský národný román.
Najjemnejšími rozprávačskými prostriedkami vytvoril autor majstrovské pozoruhodné dielo, vierohodnú výpoveď o mentalite kolumbijského národa a tradíciách, ktorým se dodnes podriaďuje všetko a každý. Príbeh je nesmierne prostý a naznačený hneď na začiatku románu: v mestečku niet obyvateľa, ktorý by nevedel, alebo aspoň netušil - okrem samého domnelého zvodcu Santiaga Nasara - že pekného mládenca čaká smrť. Aj vrahovia sú známi, ba navyše ešte každému ohlasujú, čo mienia urobiť v najbližších chvíľach, zdá sa, že očakávajú a dúfajú, že im niekto zabráni dovŕšiť jich skutok. Lebo dvojčatám Pedrovi a Pablovi tradícia prikazuje, aby pomstili zhanobenú česť svojej sestry. Ich sestra totiž práve oslávila honosnú svadbu a eště počas svadobnej noci ju ženích vrátil rodičom, lebo nebola panna. Nikdy sa nezistilo, či Santiago bol skutočný zvodca, a či ho iba pod vplyvom vypätých okolností nevesta za neho označila, a tak sa ortieľ musel naplniť. Kronikár po rokoch sleduje stopy a pozadie tohto zločinu, hľadá dokazy - ale nenachádza ich. Zhovára sa so svedkami tejto udalosti, vyhľadáva a študuje protokoly z vyšetrovania a súdneho pojednávania s vrahmi a napokon priam s kronikárskou jasnosťou napísal prekrásne malé veľdielo o osudovosti a o tragickom osude jednotlivca na pozadí prastarých predsudkov dožívajúcich v jeho rodnej krajine.
Ústrednou protagonistkou príbehu je schudobnená statkárska vdova, ktorá sa ujme po synovej smrti jeho nemanželskej dcéry, mladučkej Eréndiry. Bezcitná a lakomá stará matka sa rozhodne prinútiť vnučku na prostitúciu...
V knize se Márquez věnuje nejnovějším dějinám Kolumbie, země nevyhlášené občanské války a pověstných drogových kartelů. Popisuje událost, kdy došlo k únosům deseti známých novinářů: líčí, jak k nim došlo, potupné podmínky, v jakých mafie zajatce drží, i tragickou smrt dvou rukojmí. Souběžně s tím sledujeme jednání nejvyšších politických kruhů. Hlavními protihráči jsou doktor Villamizara, jehož manželka byla také unesena, a nechvalně proslulý Pablo Escobar.
Déle než 51 let čekal Florentino Ariza na novou příležitost, aby mohl Fermině Dazové vyznat nekonečnou lásku, na chvíli, až její 80letý manžel, slovutný lékař, zemře. Tehdy přichází chvíle pro kdysi opuštěného milence. Než se oba staří lidé spolu vypraví po řece Magdaleně, aby nedotčeni zlobou světa vpluli do elysia své lásky, stáčí se autorův pohled do jejich minulosti plné všedních věcí i nepravděpodobné krásy. Geniální vypravěč sestupuje do nížin triviální literatury a líčí své postavy v rozmanitých podobách lásky, lásky romantické i domestikované, lásky "osamělých lovců" i lásky manželské. Na sentimentální příběh z lidové četby navěšuje vlastní vzpomínky a sny
Ústrednou postavou rovnomennej novely je veľkostatkárka s neobmedzenou mocou nad obyvateľmi svojho panstva, ktorí sa ocitnú v postavení nevoľníkov. Veľká Matróna používa viaceré praktiky (právo prvej noci, adopcia nemanželských detí, manipulácia pri voľbách), aby si udržala svoju zvrchovanú moc. Okrem príbehu o Veľkej Matróne sú v knihe aj ďalšie poviedky, ktoré Márquez napísal krátko po vydaní románu Sto rokov samoty. Nie sú situované do Maconda, ale do nepomenovanej typickej rybárskej osady na nehostinnom skalnatom pobreží karibskej oblasti.
Príbeh Siervy Marie de Todos los Ángeles, jedinej dcéry markíza de Casalduero, ktorá ako 12-ročná zomrela na následky pohryznutia besného psa. Márquez v plnej sile tvorcu magického realizmu.
