Edith Steinová Poradie kníh

Edyta Stein, interpretując dzieła św. Jana od Krzyża, rozwija swoją koncepcję wiedzy Krzyża jako teologię Krzyża oraz jako naukę życia w znaku Krzyża. Studium to jest zarówno znakomitym wprowadzeniem w dzieło Ojca Zakonu Karmelitańskiego, jak i świadectwem głębokiego doświadczenia wewnętrznego i jasności myślenia Autorki. Co więcej, śledząc życie i naukę św. Jana od Krzyża, Edyta Stein odsłania własną drogę i wykazuje, że krzyż nie jest symbolem śmierci, lecz żywym znakiem mistycznej rzeczywistości.

Listy nemecko-židovskej katolíckej filozofky, mystičky a obete holokaustu Edity Steinovej z rokov 1916 – 1942 tvoria prirodzený doplnok k jej autobiografii Príbeh jednej židovskej rodiny. Hovoria nielen o zásadných udalostiach z jej života, ale autorka v nich zároveň odhaľuje svoj najhlbší osobnostný rozmer. Vyžaruje z nich ľudskosť, snaha o pravdu, spravodlivosť a pomoc iným pri riešení ťaživých životných problémov, otvorenosť jednoduchosť, múdrosť i hlboká náboženská viera – dokonca aj v najťažších chvíľach jej života. Čitateľ tak dostáva intímny portrét veľkej ženy a mysliteľky v súkromí, pri filozofickej i pedagogickej práci, rodine, aj vo vlastnej tvorivosti a kontemplatívnom živote v kláštore. Zároveň získava obraz aj kultúrnom a politickom živote v Nemecku jej doby, ktorý tvorí širšie pozadie jej korešpondencie.

Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.

ESGA 28 enthält unveröffentlichte Übersetzungen Edith Steins sowie eine neu entdeckte Korrespondenz, darunter ein warnender Brief an Papst Pius XI. über die Gefahren des Schweigens gegenüber der Hitler-Regierung. Die Sammlung umfasst auch Postkarten, Briefe und Dokumente aus ihrem Leben bis zur Todesanzeige.

Bohabojnú komunitu pokojného katedrálneho mestečka Beomister mimoriadne rozruší zákerná vražda neznámeho tuláka. Všetci obyvatelia zápalisto diskutujú o brutálnom čine, ktorého motív nikto nechápe. Polícia bezradne tápe a vynárajú sa najrozličnejšie teórie o možnom páchateľovi. Zákerný kaplán Michael Calgrim dokonca podozrieva svojho nadriadeného, láskavého biskupa Gabriela Pendlea. Typickú malomestskú spoločnosť viktoriánskeho Anglicka zachvacuje čoraz dusivejšie poznanie, že zločin sa zrejme nikdy nepodarí vyriešiť. Čoskoro sa však v Beomisteri objaví súkromný vyšetrovateľ Ben Baltic, ktorý sám seba označuje za náboženského detektíva. Podarí sa tomuto bývalému kresťanskému misionárovi očistiť biskupovo meno a odhaliť skutočného vraha? Fergus Hume (1859 – 1932) bol nesmierne plodný anglický prozaik tajomných príbehov s kriminálnou zápletkou, ktorý nadviazal na tvorbu priekopníka detektívneho žánru, francúzskeho spisovateľa Émile Gaboriaua (1832 – 1873). Fergus Hume patril vo viktoriánskom Anglicku medzi najpredávanejších autorov a svojím dielom inšpiroval sira Arthura Conana Doyla (1859 – 1930) k vytvoreniu najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa.

Brilantně a přitom vroucně napsaný životopis Terezie z Avily z pera Edity Steinové ukazuje niternou spřízněnost obou velkých žen církve. Edita Steinová se cítila být učednicí velké španělské světice. Jak říká v úvodu ke svému spisku, „rádi bychom si do dnešní doby odnesli něco z ducha této velké ženy, která ve století bitev a zmatků projevila neuvěřitelné zakladatelské úsilí. Ať nám ona sama dá požehnání, aby na tento malý portrét jejího života a působení dopadl alespoň některý z paprsků jejího ducha, jenž by se dotkl srdcí čtenářů“.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka, rehoľníčka a obeť holokaustu začala svoje autobiografické poznámky písať po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky vo Vroclave (1911 – 1913), Göttingene (1913 – 1915), pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici v Hraniciach na Morave (apríl – september 1915), štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia (1915), zloženie doktorskej skúšky (1916) a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Po pokrstení v roku 1922 vstúpila do karmelitánskeho kláštora a od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, no po nástupe nacistického režimu musela odísť. V auguste 1942 ju Gestapo odviedlo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynula v plynovej komore. Jej filozofické dielo, ktoré sa snaží o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania. Kniha sprístupňuje celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. Obsahuje porovnanie názorov Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, vymedzenie Husserlovej fenomenológie voči iným filozofickým smerom, fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a výklad Goetheho Fausta a Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa zaoberá problematikou ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Texty, hoci venované rôznym témam, spája úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a presahuje ho.

A edição inaugural da Coleção “Obras de Edith Stein” contém escritos autobiográficos da filósofa, mártir e santa. Grande parte do livro se constitui do texto Vida de uma família judia (1933-1939), dividido nas seguintes seções: 1) Memórias de minha mãe; 2) História de nossa família: as duas irmãs mais novas; 3) Preocupações e tensões na família; 4) O desenvolvimento das duas irmãs mais novas; 5) Os anos de estudo em Breslávia; 6) Diário dos corações de duas jovens; 7) Anos de estudo em Gotinga; 8) Serviço no Hospital Militar de Weisskirchen na Morávia; 9) Encontros exteriores e decisões interiores; 10) O exame rigorosum em Friburgo. Outros textos autobiográficos que integram a presente edição são: Uma contribuição para a crônica do Carmelo de Colônia: I. Como cheguei ao Carmelo de Colônia (1938); Curriculum Vitae (1916); Peça humorística para a festa de casamento de Erna Stein e Hans Biberstein (1920); Consagração ao Sagrado Coração de Jesus (1939); Testamento (1939); Oração ao Sagrado Coração de Jesus (1939). Por fim, há também um texto escrito em 1949 por Erna Biberstein, a quem Edith era muito ligada.