László Krasznahorkai Poradie kníh

Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť. Opitý tlmočník v útrobách šanghajskej obrej križovatky pochopí vlastnú túžbu aspoň raz uvidieť vodopád. Psychiatrický pacient snuje konšpiračnú teóriu o Gagarinovi, ktorý uvidel, že raj je na zemi. Maliar verí, že v ženskom dekolte sa skrýva jeho milovaný rodný kraj. Nerovný boj policajtov a tuláka na stanici berlínskeho metra, starí priatelia v luxusnom ukrajinskom bordeli, dementný Nietzsche v Turíne... Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“. „Táto kniha porušuje všetky konvencie a testuje samotné hranice jazyka. Výsledkom je transcendentálny, ohromujúci zážitok.“ Publishers Weekly „Dielo majstra invencie, úplne odlišné od všetkého ostatného.“ Claire Kohda Hazelton, The Observer László Krasznahorkai (Gyula, 1954) je maďarský prozaik, nositeľ Medzinárodnej Man Bookerovej ceny z roku 2015 za román Melanchólia vzdoru a ocenenia National Book Award v kategórii prekladovej literatúry za román Barón Wenckheim sa vracia domov z roku 2019. V slovenčine vyšli Satanské tango a Melanchólia vzdoru. Kniha Svet beží mu vyšla v roku 2013. Jej anglický preklad sa dostal do užšieho výberu Medzinárodnej Man Bookerovej ceny za rok 2018.

Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť.

Zlovestný cirkus priváža do vidieckeho mesta obrovské vypchaté zviera, veľrybu, samotného Leviatana. Čoskoro vypukne násilie a knihu ako celok možno opísať ako víziu, satirickú a prorockú, temnej historickej provincie, ktorá je známa pod názvom západná civilizácia. To, čo čitateľa zasiahne najsilnejšie v tejto knihe, ale vlastne v celom Krasznahorkaiho diele, sú neobyčajné vety, vety neuveriteľnej dĺžky, prechádzajúce nevyspytateľne zo vznešeného tónu do pojašeného, posmešného, bezútešného; impozantné vety ako lepiaca rolka zbierajú všetky možné čudné a nečakané veci a neúprosne ich akumulujú do odsekov, ktoré sú zároveň monumentálne, drsné a muzikálne.