Josef Pieper bol profesorom filozofickej antropológie na Univerzite v Münsteri v Nemecku. Patrí medzi najčítanejších filozofov 20. storočia. Hlavným zameraním jeho myslenia je prekonávanie kultúrnych foriem sekulárneho totalitarizmu a jeho filozofických základov prostredníctvom rehabilitácie kresťanského poňatia človeka, ktoré súvisí so skúsenosťou a konaním. Platón a Tomáš Akvinský boli najmä inšpiratívnymi zdrojmi konštruktívnej kritiky súčasnej kultúry.
3 eseje, ktoré majú spoločné prieniky - akademické, respektíve vysokoškolské štúdium, ktoré by malo mať svoju oporu vo filozofii. Autor naznačuje, prečo je to tak. V ďalších esejach polemizuje nad historickými, ale aj súčasnými formami sofizmu, a to nielen po inštitucionálnej stránke, ale aj politickej.
Filozof Josef Pieper v roku 1948 napísal knihu - Voľný čas a kult, ktorá sa dá ešte aj dnes prečítať na jeden dych. Dielo si vás vnútorne podmaní, dá vám precítiť vnútornú slobodu a hlboko vás nadchne. Kniha „Voľný čas a kult“ Josefa Piepera bola preložená do pätnástich jazykov a vyšla v náklade viac než milión exemplárov. Prvé vydanie bolo publikované už v roku 1948 (Kösel), no dnes je aktuálnejšie než v čase svojho vzniku. Dielo vďačí za mnohé Ernstovi Jüngerovi a jeho diagnóze sveta práce. Jünger bol pre Piepera rovnako ako pre Heideggera celý život inšpiráciou... Pieper sa kriticky stavia proti preceňovaniu aktivity ako takej, proti nadhodnocovaniu námahy a ťažkej práce, ale aj proti preceňovaniu sociálnych funkcií a vo voľnom čase vidí zdroj posvätného a teda kultúry... V 6. zväzku Pieperovho „Súborného diela“ vydavateľ Berthold Wald upozorňuje, že aj v očiach samotného Piepera mal tento spis strategický význam a že po roku 1945 patril k rozhodujúcim dielam usilujúcim sa ponúknuť odpoveď na duchovnú situáciu doby popri dielach ako „Dialektika osvietenstva“ od Horkheimera a Adorna, či prácach Guardiniho, Jaspersa, Ortegu y Gasseta a Plessnera.