Hlavnou postavou v románe Ruské okno je Rudi Stupar, mladík z vojvodinského mestečka, ktorý prichádza do Belehradu, lebo chce študovať Akadémiu dramatických umení.
Herectvo však nedokončí, podobne ako neskôr ani germanistiku, stáva sa čašníkom kaviarne v Goetheho inštitúte v Budapešti, skladníkom obchodného domu v Mníchove, zamestnancom pohrebnej služby Paradiso v Hamburgu, pokúša sa písať.
Je to človek, ktorý je rovnako určovaný tým, čím sa nestal, ako tým, v čom dosiahol úspech. Historický čas a okolnosti, v akých žije Rudi Stupar majú význam iba ako katalyzátory jeho konania, aktivity, hľadania seba samého.
Správa o matkinej smrti zastihne hlavného protagonistu románu v Budapešti a stáva sa podnetom na otvorenie emotívnej čiernej skrinky, hybnou silou, čo rozpletá vrstevnaté rodinné príbehy a vedie priam k detektívnemu prenikaniu do každodennosti, ktorá už neexistuje. Táto kniha obsahuje to, čím je Velikić rozpoznateľný od iných autorov: dokonalý zmysel pre detail, jazykovú dôslednosť, solídne vybrúsený štýl. Román o vzťahu k matke sa stáva autopoetickou spoveďou, ale aj rozprávaním o krajine a ľuďoch, ktorí tu už nie sú.
Román srbského spisovateľa Dragana Velikića získal najvýznamnejšie možné ocenenie v Srbsku, Cenu časopisu NIN.
Vo svojom šiestom románe rozpráva známy srbský autor Dragan Velikić o klavíroch a starých pohľadniciach, o mestách ako Praha, Viedeň, Odesa, Belehrad, Milwaukee, o absolútnom sluchu Ivana Bazarovova, o srbskej profesorke Olivere Jermolenkovej, alebo o vodičovi električky Emilovi Kohotovi, ktorého meno sa nachádza v telefónnych zoznamoch Bratislavy, Grazu, Nového Sadu, Viedne, Prahy a Terstu. A všetko so všetkým nejako súvisí: osudy postáv sú prepojené, dôležité je len rozoznať tenulinkú hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Napríklad mesto Brémy, ktoré zohráva v románe dôležitú úlohu a ktoré vyvoláva v hlavnom hrdinovi Ivanovi mýtické obrazy a predstavy, je miestom, kde sa realita mieša s imagináciou. Ivanova okrídlená fantázia, pomocou ktorej rekonštruuje príbeh strateného otca, dodáva románu magický rozmer.
Jak to się samo wydarza, że życie zaczyna się od jakiejkolwiek kropki,
postawionej choćby w chwili nabierania powietrza! Bonavia to, jak wskazuje sam
tytuł, książka – podróż. Wędrówka przez tęsknoty, niespełnione nadzieje,
związki, zdrady i nienasycone pragnienia, przez doświadczenia i przeżycia
jakże bliskie czytelnikowi. To rozwijająca się swoim rytmem historia o
włóczęgach, uciekinierach, apatrydach i artystach, którzy zagubieni w świecie
na oślep próbują znaleźć swoje miejsce. Doskonale skomponowana, wielowarstowa
i ważna powieść, będąca swostą mozaiką kroniki rodzinnej, historii miłosnej i
relacji podróżniczej. Autor, wspinając się na wyżyny kunsztu pisarskiego,
wiernie oddaje nie tylko topografię miast, ale też realia bałkańskiego i
środkowoeuropejskiego świata, w którym przyszło żyć bohaterom książki.
Opowiada o spotkaniach, hotelach i pociągach; wiedzie czytelnika od Belgradu
przez Budapeszt i Wiedeń aż do San Francisco, spokojnym rytmem prowadzi przez
zakamarki dusz, marzeń i wspomnień, nie unikając pobocznych wątków i dygresji.
Bonavia daje nową perspektywę, która pozwala w zupełnie odmienny sposób
spojrzeć na otaczającą nas rzeczywistość, a także na własne życiowe
doświadczenia. Dragan Velikić, doskonale już znany i doceniany w świecie
literatury, każdym kolejnym dziełem potwierdza swoją dojrzałość pisarską i
wybitny talent. I tym razem pozwala czytelnikowi bez reszty zanurzyć się w
doskonałej i autentycznej prozie, która na długo zajmuje myśli, budzi
refleksje i każe do siebie wracać.
Román jugoslávského autora je reflexní historie jeho země za poslední půlstoletí a jeho tématem je totalita.
Nejde o román v pravém slova smyslu, do toku vyprávění jsou vsazeny eseje i cestopisné črty. Hlavní hrdina je začínající spisovatel, syn válečného partyzána, důstojník státní bezpečnosti a příslušnice zámožné podnikatelské rodiny. Tyto dva životní postoje určují jeho myšlení, úvahy o osudu jeho země a národa. Hrdina, mimořádně citlivý člověk, nakonec zešílí. Ve vyprávění je spousta reminiscencí např. na osudy dvou Vladimírů - Nabokova a Lenina, na jejich postoje, narážek na osudy jeho země, která po staletí byla formována nájezdy dobyvatelů, naposledy Čapajevových vnuků.
Wien 1994: Olga, eine junge Serbin aus Belgrad, flieht den Krieg in Bosnien und folgt ihrem Mann Andrej ins Wiener Exil. Belgrad, das ist für sie das zurückgelassene Zimmer mit den Büchern ihrer Lieblingsschriftsteller: Pessoa und Joyce; das ist die Zentralbibliothek, in der sie zuletzt gearbeitet hat, das sind die Familie und die Freunde. Wien versucht sie sich durch endlose Straßenbahnfahrten zu erobern, doch sie vermag nicht Fuß zu fassen in dieser Stadt, deren Sprache sie nicht spricht, und versinkt immer mehr in Hoffnungslosigkeit, an der ihre Ehe zu zerbrechen droht. Dragan Velikic verwebt das Schicksal Olgas mit einer anderen Erfahrung des Exils: mit der Geschichte von James Joyce und seiner Frau Nora, die im Jahre 1904 das politische und soziale Elend Irlands fliehen, um in Triest ein neues Glück zu suchen.
