Ján Johanides Knihy

Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Johanidesov debut ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby a sebareflexie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet. Neskôr sa Johanidesova próza angažuje voči čitateľovi prvoplánovejšie, s dôrazom na otvorené pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností. V prítomnom výbere je príkladom kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových textoch, ako v románe Najsmutnejšia oravská balada. Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe a dobe. Príkladmi sú eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.

V prvom zväzku súborného diela vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov.

Bizarný príbeh človeka s krehkým menom o susedkách, kocúrovi a inom .. Vyšlo k 60. narodeninám autora.

Poviedky: Autostrády potkanov, Pamiatka na Dona Giovanniho, Inzeráty pre večnosť.

Deväť na prvý pohľad nesúvisiacich a nesúrodných textov Podstaty kameňolomu sprája postava herca Petra. Johanides rezignoval na nejakú epickú líniu, ba dokonca formálne sa tak pohral s možnými formami rozprávania a písania, že tex miestmi stráca čitateľskú komunikatívnosť.Na druhej strane, takáto textová práca mu umožnila vytvoriť literárny svet zbavený normality ľudskej komunikácie. Herec Peter je cynik, brutálny a pozérsky umelec, nafúkaný frajer. Predvádza sa,strieda spoločnosti i priateľky, pokúša sa o samovraždu, jeho arogancia a bezočivosť je však prekrytá nánosom milej a šarmantnej bytosti herca, ktorý hrá aj vo svojom živote.

Novela vznikla v polovici šesťdesiatych rokov, v období bohatom na literárne experimenty a podnety. Po jej vydaní v roku 1967 recenzenti hľadali paralely s novým románom, existencializmom a absurdnou literatúrou. Kritika sa zaoberala vplyvom svetovej literatúry, pričom menovala autorov ako Sartre a Camus. Pri dnešnom čítaní je jasné, že hermetický text sa vymyká typickému slovenskému realizmu. Motívy úzkosti sa objavujú už od Súkromia a absurdity nachádzame aj v knihe Podstata kameňolomu. V novele Nie však nie je jasné, čo je reálne a čo ireálne; démonické sily sa zmocňujú textu a text má magický charakter. Úvodná scéna bezradného spisovateľa a záhadnej ženy L. na smetisku nás zavádza do ambivalentného sveta viny a pýchy. Žena L., s kafkovskou iniciálou, je plná pýchy, na rozdiel od Kafkových hrdinov. Jej príbeh o vine a hriechu, rozprávaný na smetisku, je symbolickou hrou. L. nie je hriešna ako Eva, ale ako Kain, ktorý sa vysmieva Bohu smrťou a krvou. Chápe svoju vinu, ale jej pýcha prekrýva pokoru. Padlý anjel je blízko a návšteva strašidelného domu posilňuje zvrátenú morálku.

Novela Nositeľ čarodejného jednorožca vyšla na Slovensku až po po 31-ročnom oneskorením. Predtým bola publikovaná len v českom (1966, časopis Plamen) a v anglickom preklade.