Súkromie / Podstata kameňolomu / Nie
- 309 stránok
- 11 hodin čítania
V prvom zväzku súborného diela vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov.
Slovenský prozaik a esejista, ktorého tvorba je hlboko ovplyvnená existencializmom a prvkami antirománu. Dej pre neho nie je taký dôležitý ako samotný štýl písania, ktorý je vecný, triezvy a objektívny, no napriek tomu si zachováva poetickú kvalitu. Jeho postavy sa vyrovnávajú s témami vojny, sociálnej vzbury, osamelosti a úzkosti, no hľadajú pozitívne rozuzlenie prostredníctvom viery v medziľudské kontakty. V niektorých dielach využíva prvky surrealizmu, aby vytvoril snové, absurdné skutočnosti.







V prvom zväzku súborného diela vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov.
Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Johanidesov debut ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby a sebareflexie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet. Neskôr sa Johanidesova próza angažuje voči čitateľovi prvoplánovejšie, s dôrazom na otvorené pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností. V prítomnom výbere je príkladom kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových textoch, ako v románe Najsmutnejšia oravská balada. Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe a dobe. Príkladmi sú eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.
Dej tejto knihy nie je objektívnym zrkadlením uhorských, t. j. slovenských, maďarských a sedmohradských dejín, t. j. iba výberom istých faktov z opisovaného historického obdobia, súborom detailov ukazujúcich na úpadok ľudského ducha a aprofánneho kresťanstva podčiarknutých spisovateľovou invenciou, ktorý sa v tejto próze snažil vyzdvihnúť určité skutočnosti, ktoré majú nadčasovú všeplatnosť. autor
Bizarný príbeh človeka s krehkým menom o susedkách, kocúrovi a inom .. Vyšlo k 60. narodeninám autora.
Poviedky: Autostrády potkanov, Pamiatka na Dona Giovanniho, Inzeráty pre večnosť.
Novela vypráví o setkání dvoch bývalých väzňov z koncentračného tábora.
Deväť na prvý pohľad nesúvisiacich a nesúrodných textov Podstaty kameňolomu sprája postava herca Petra. Johanides rezignoval na nejakú epickú líniu, ba dokonca formálne sa tak pohral s možnými formami rozprávania a písania, že tex miestmi stráca čitateľskú komunikatívnosť.Na druhej strane, takáto textová práca mu umožnila vytvoriť literárny svet zbavený normality ľudskej komunikácie. Herec Peter je cynik, brutálny a pozérsky umelec, nafúkaný frajer. Predvádza sa,strieda spoločnosti i priateľky, pokúša sa o samovraždu, jeho arogancia a bezočivosť je však prekrytá nánosom milej a šarmantnej bytosti herca, ktorý hrá aj vo svojom živote.
Novela Nie vznikala v polovici šesťdesiatych rokov, v čase literárne veľmi bohatom na experimenty i prijímanie podnetov zo sveta literatúry. Nemožno sa teda čudovať, že recenzenti po vydaní roku 1967 svorne hľadali paralely s existujúcou záľahou nového románu, existencializmu a absurdnej literatúry. Kritik Michal Nadubinský dokonca väčšinu svojej recenzie na Nie v Kultúrnom živote venoval premýšľaniu o vhodnosti a miere vplyvu svetovej literatúry (a v prípade Johanidesa menuje Sartra, Camusa, Butora, Sarrautovú a Robbe-Grilleta) na domácu tvorbu. Nuž, aj pri dnešnom čítaní je zrejmé, že podivuhodný hermetický text nie je vlastný typickému slovenskému realizmu. A surrealizmu či absurdita mala svoje umelecké korene inde, aj keď my sme ich žili ako normál.
Novela Nositeľ čarodejného jednorožca vyšla na Slovensku až po po 31-ročnom oneskorením. Predtým bola publikovaná len v českom (1966, časopis Plamen) a v anglickom preklade.
Novela nadväzuje na autorove najlepšie prózy, kde sa predstavil ako majster s bohatým, štylisticky vytríbeným a nezameniteľným rukopisom. Rozpomínanie archivára, poznamenaného nespravodlivými obvineniami v 50. rokoch komunistickej totality a väzneného vo Valdiciach.
Román je zaujímavým prienikom do súčasného meštiactva, ktoré už stratilo svoju vulgárnosť a prežíva v kultivovanejších formách. Autor psychologicky veľmi presne predkladá analýzu jednej rodiny, kde každý považuje ostatných za svojich nepriateľov, ba ich existenciu chápe ako nejakú osobnúkrivdu. Kliatbou i démonom tohto mikrosveta sú peniaze. Nie náhodou sa prvá replika knihy začína slovami: A teraz to najhlavnejšie - peniaze. Peniaze privodia smrť matky a potenciálny rozpad celej rodiny.
Prvé vydanie novely Dedičný červotoč a poviedok Pokus o skladaný portrét páchateľa a Strach z priestranstva. Druhé vydanie novely Holomráz a poviedok Veliteľ jednotného uhla pohľadu a Vidieť celé.
Dva životné príbehy jednej a tej istej ženy sú námetom zdanlivo na seba nenadvôzujúcich noviel popredného slovenského prozaika Jána Johanidesa. V prvej ide o kruté stretnutie ilúzií a nádejí so zásahom úradnej moci v päťdesiatych rokoch, v druhej o vzá-jomný boj dvoch rodín pre majetok, ktorý im vrátil štát v minulom desaťročí.
Novela Jána Johanidesa nesie v sebe všetky prvky jeho najlepších starších prác: silný príbeh, pútavé a presné prerozprávanie, brilantný jazyk a svojský štýl. Autor v nej zobrazuje rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, analyzuje zlo a hľadá jeho korene s priam neúprosnou posadnutosťou
Próza najmä o potrebe ľudského súcitu. Hľadaním motívov a príčin konania človeka sa vyznačujú obe novely
Opisuje smutný pohľad na vrany, ktoré nehybne pozorujú decembrovú prírodu. Štyri staré sediace vrany prirovnáva k ťažkým kusom starého naolejovaného železa a mladé prilietajúce vrany ako čas medzi dňom a včasným súmrakom. Johanidesov najnovší rukopis nesie všetky znaky jeho originálneho básnického videnia. Príbeh, ktorý nám tu podáva, sa odohráva v malom meste s veľkým chemickým závodom. Priateľské stretnutie pri husacine a víne viacerých pracovníkov závodu sa stáva autorovi príležitosťou na vyrozprávanie osudov dnešných ľudí, najmä vo vzťahu k ich továrni. Nie je to tak povediac výrobná, faktografická novela, ale novela o vzťahu človeka k výrobe. Malé a zvyčajné stretnutie viacerých, napokon aj rozličných aktérov výroby sa v priebehu autorovho rozprávania mení na dialektický súbor vzťahov, ktorý vylučuje akúkoľvek jednostrannosť. Autor teda nepíše iba o veciach, o chemickej továrni a jej výrobe, zaujíma ho predovšetkým podoba a povaha jeho súčasníka. (záložka knihy)
Hlavní hrdinovia poviedok z knihy Pochovávanie brata sú pevne zasadení do konkrétnej životnej skutočnosti, ktorá ich formuje i deformuje - či už ide o riaditeľa stavebného podniku Bjackuliaka z poviedky Žiarlivosť s halali, či o kúrenára Osohu z Pochovávania brata, u ktorého sa súčasné životné komplikácie spájajú s nevyliečiteľnými traumami z vojnových rokov, či o Špagátoleza Slamku z poviedok Ľudský pot a Stotisícová prémia s trochu bizarnými životnými osudmi - všetci žijú dnes a tu, aj keď sú akokoľvek odlišní a osobití.
Novela Najsmutnejšia oravská balada (1988) je pokusom o historizujúco-psychologický obraz tohto slovenského regiónu a jeho osobitostí, na pozadí ktorého autor nastoľuje aj mravný problém historicky podmienenej cti (Cena Zväzu slovenských spisovateľov).
Prvý zväzok súborného diela Jána Johanidesa. V roku 1963 vychádza knižný debut v tom čase dvadsaťdeväťročného prozaika. Stáva sa jedným z literárnych prekvapení roka. Východiskovými existenciálnymi otázkami, o ktoré v poviedkach ide, sú otázky viny, mravnosti konania, hraničnej línie medzi áno a nie, problém komunikácie, ale aj odcudzenia a neschopnosti porozumieť či byť porozumený. Nastáva kríza identity jedinca, ktorý sa dostáva do hraničnej situácie. 3. vydanie.
V Nepriznaných vranách Johanides zo slovenských prozaikov medzi prvými prichádza s témou veľkého priemyselného závodu v menšom meste a s celou problematikou, akú táto skutočnosť sama osebe prináša. Tu aj sám vstupuje do deja, neuhýba teda pred svetlom, ktoré vyvolal k životu. Balada o vkladnej knižke sa dotýka rodiny, kde po smrti jedného člena vyplávajú na povrch skutočné vzťahy a city, konzumné meštiacke záujmy a vzájomná ľahostajnosť.
Rozestavěný dům/Rozosta-vaný dom. Případ/Prípad. Nylonový měsíc/Nylonový mesiac. Proutěná křesla /Prútené kresla. Památka na zkonejšení/Pamiatka na upokojenie
Dvě novely od slovenského spisovatele. Spor o Angeliku vypráví o jednom nedůležitém sporu o hodnotu nechvalně proslulé série dobrodružných románů (a filmů) o Angelice, který přeroste ve spor o ideály, možnosti...Druhá novela se jmenuje Balada o vkladní knížce