Ján Johanides Poradie kníh (chronologicky)

V prvom zväzku súborného diela vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov.

Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Johanidesov debut ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby a sebareflexie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet. Neskôr sa Johanidesova próza angažuje voči čitateľovi prvoplánovejšie, s dôrazom na otvorené pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností. V prítomnom výbere je príkladom kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových textoch, ako v románe Najsmutnejšia oravská balada. Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe a dobe. Príkladmi sú eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.

Novela Jána Johanidesa nesie v sebe všetky prvky jeho najlepších starších prác: silný príbeh, pútavé a presné prerozprávanie, brilantný jazyk a svojský štýl. Autor v nej zobrazuje rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, analyzuje zlo a hľadá jeho korene s priam neúprosnou posadnutosťou

Dva životné príbehy jednej a tej istej ženy sú námetom zdanlivo na seba nenadvôzujúcich noviel popredného slovenského prozaika Jána Johanidesa. V prvej ide o kruté stretnutie ilúzií a nádejí so zásahom úradnej moci v päťdesiatych rokoch, v druhej o vzá-jomný boj dvoch rodín pre majetok, ktorý im vrátil štát v minulom desaťročí.

Prvé vydanie novely Dedičný červotoč a poviedok Pokus o skladaný portrét páchateľa a Strach z priestranstva. Druhé vydanie novely Holomráz a poviedok Veliteľ jednotného uhla pohľadu a Vidieť celé.

Novela Nositeľ čarodejného jednorožca vyšla na Slovensku až po po 31-ročnom oneskorením. Predtým bola publikovaná len v českom (1966, časopis Plamen) a v anglickom preklade.

Novela nadväzuje na autorove najlepšie prózy, kde sa predstavil ako majster s bohatým, štylisticky vytríbeným a nezameniteľným rukopisom. Rozpomínanie archivára, poznamenaného nespravodlivými obvineniami v 50. rokoch komunistickej totality a väzneného vo Valdiciach.

Bizarný príbeh človeka s krehkým menom o susedkách, kocúrovi a inom .. Vyšlo k 60. narodeninám autora.

Poviedky: Autostrády potkanov, Pamiatka na Dona Giovanniho, Inzeráty pre večnosť.

Próza najmä o potrebe ľudského súcitu. Hľadaním motívov a príčin konania človeka sa vyznačujú obe novely

Novela Najsmutnejšia oravská balada (1988) je pokusom o historizujúco-psychologický obraz tohto slovenského regiónu a jeho osobitostí, na pozadí ktorého autor nastoľuje aj mravný problém historicky podmienenej cti (Cena Zväzu slovenských spisovateľov).

Hlavní hrdinovia poviedok z knihy Pochovávanie brata sú pevne zasadení do konkrétnej životnej skutočnosti, ktorá ich formuje i deformuje - či už ide o riaditeľa stavebného podniku Bjackuliaka z poviedky Žiarlivosť s halali, či o kúrenára Osohu z Pochovávania brata, u ktorého sa súčasné životné komplikácie spájajú s nevyliečiteľnými traumami z vojnových rokov, či o Špagátoleza Slamku z poviedok Ľudský pot a Stotisícová prémia s trochu bizarnými životnými osudmi - všetci žijú dnes a tu, aj keď sú akokoľvek odlišní a osobití.

Dvě novely od slovenského spisovatele. Spor o Angeliku vypráví o jednom nedůležitém sporu o hodnotu nechvalně proslulé série dobrodružných románů (a filmů) o Angelice, který přeroste ve spor o ideály, možnosti...Druhá novela se jmenuje Balada o vkladní knížce

Novela vypráví o setkání dvoch bývalých väzňov z koncentračného tábora.

V Nepriznaných vranách Johanides zo slovenských prozaikov medzi prvými prichádza s témou veľkého priemyselného závodu v menšom meste a s celou problematikou, akú táto skutočnosť sama osebe prináša. Tu aj sám vstupuje do deja, neuhýba teda pred svetlom, ktoré vyvolal k životu. Balada o vkladnej knižke sa dotýka rodiny, kde po smrti jedného člena vyplávajú na povrch skutočné vzťahy a city, konzumné meštiacke záujmy a vzájomná ľahostajnosť.

Dej tejto knihy nie je objektívnym zrkadlením uhorských, t. j. slovenských, maďarských a sedmohradských dejín, t. j. iba výberom istých faktov z opisovaného historického obdobia, súborom detailov ukazujúcich na úpadok ľudského ducha a aprofánneho kresťanstva podčiarknutých spisovateľovou invenciou, ktorý sa v tejto próze snažil vyzdvihnúť určité skutočnosti, ktoré majú nadčasovú všeplatnosť. autor

Román je zaujímavým prienikom do súčasného meštiactva, ktoré už stratilo svoju vulgárnosť a prežíva v kultivovanejších formách. Autor psychologicky veľmi presne predkladá analýzu jednej rodiny, kde každý považuje ostatných za svojich nepriateľov, ba ich existenciu chápe ako nejakú osobnúkrivdu. Kliatbou i démonom tohto mikrosveta sú peniaze. Nie náhodou sa prvá replika knihy začína slovami: A teraz to najhlavnejšie - peniaze. Peniaze privodia smrť matky a potenciálny rozpad celej rodiny.

Opisuje smutný pohľad na vrany, ktoré nehybne pozorujú decembrovú prírodu. Štyri staré sediace vrany prirovnáva k ťažkým kusom starého naolejovaného železa a mladé prilietajúce vrany ako čas medzi dňom a včasným súmrakom. Johanidesov najnovší rukopis nesie všetky znaky jeho originálneho básnického videnia. Príbeh, ktorý nám tu podáva, sa odohráva v malom meste s veľkým chemickým závodom. Priateľské stretnutie pri husacine a víne viacerých pracovníkov závodu sa stáva autorovi príležitosťou na vyrozprávanie osudov dnešných ľudí, najmä vo vzťahu k ich továrni. Nie je to tak povediac výrobná, faktografická novela, ale novela o vzťahu človeka k výrobe. Malé a zvyčajné stretnutie viacerých, napokon aj rozličných aktérov výroby sa v priebehu autorovho rozprávania mení na dialektický súbor vzťahov, ktorý vylučuje akúkoľvek jednostrannosť. Autor teda nepíše iba o veciach, o chemickej továrni a jej výrobe, zaujíma ho predovšetkým podoba a povaha jeho súčasníka. (záložka knihy)

Prvý zväzok súborného diela Jána Johanidesa. V roku 1963 vychádza knižný debut v tom čase dvadsaťdeväťročného prozaika. Stáva sa jedným z literárnych prekvapení roka. Východiskovými existenciálnymi otázkami, o ktoré v poviedkach ide, sú otázky viny, mravnosti konania, hraničnej línie medzi áno a nie, problém komunikácie, ale aj odcudzenia a neschopnosti porozumieť či byť porozumený. Nastáva kríza identity jedinca, ktorý sa dostáva do hraničnej situácie. 3. vydanie.

Novela vznikla v polovici šesťdesiatych rokov, v období bohatom na literárne experimenty a podnety. Po jej vydaní v roku 1967 recenzenti hľadali paralely s novým románom, existencializmom a absurdnou literatúrou. Kritika sa zaoberala vplyvom svetovej literatúry, pričom menovala autorov ako Sartre a Camus. Pri dnešnom čítaní je jasné, že hermetický text sa vymyká typickému slovenskému realizmu. Motívy úzkosti sa objavujú už od Súkromia a absurdity nachádzame aj v knihe Podstata kameňolomu. V novele Nie však nie je jasné, čo je reálne a čo ireálne; démonické sily sa zmocňujú textu a text má magický charakter. Úvodná scéna bezradného spisovateľa a záhadnej ženy L. na smetisku nás zavádza do ambivalentného sveta viny a pýchy. Žena L., s kafkovskou iniciálou, je plná pýchy, na rozdiel od Kafkových hrdinov. Jej príbeh o vine a hriechu, rozprávaný na smetisku, je symbolickou hrou. L. nie je hriešna ako Eva, ale ako Kain, ktorý sa vysmieva Bohu smrťou a krvou. Chápe svoju vinu, ale jej pýcha prekrýva pokoru. Padlý anjel je blízko a návšteva strašidelného domu posilňuje zvrátenú morálku.

Deväť na prvý pohľad nesúvisiacich a nesúrodných textov Podstaty kameňolomu sprája postava herca Petra. Johanides rezignoval na nejakú epickú líniu, ba dokonca formálne sa tak pohral s možnými formami rozprávania a písania, že tex miestmi stráca čitateľskú komunikatívnosť.Na druhej strane, takáto textová práca mu umožnila vytvoriť literárny svet zbavený normality ľudskej komunikácie. Herec Peter je cynik, brutálny a pozérsky umelec, nafúkaný frajer. Predvádza sa,strieda spoločnosti i priateľky, pokúša sa o samovraždu, jeho arogancia a bezočivosť je však prekrytá nánosom milej a šarmantnej bytosti herca, ktorý hrá aj vo svojom živote.