Bookbot

Bjørnstjerne Bjørnson

    8. december 1832 – 26. apríl 1910

    Bjørnstjerne Bjørnson bol laureátom Nobelovej ceny za literatúru v roku 1903 za svoju "vznešenú, nádhernú a všestrannú poéziu, ktorá sa vždy vyznačovala sviežosťou inšpirácie a vzácnou čistotou ducha". Je autorom textu nórskej národnej hymny „Áno, milujeme túto krajinu“. Jeho dielo často čerpá z nórskej histórie a folklóru, pričom sa zameriava na oslavu národnej identity a prírodnej krásy.

    Bjørnstjerne Bjørnson
    Arne, básne a polemiky
    Po božích cestách
    Synnöve zo Solbakkenu
    Rybárča
    Sedliacke poviedky
    Bjørnstjerne Bjørnson o mieri a malých národoch
    • 2018

      Pre Nórov bol Bjørnson zapálený bojovník za samostatnosť Nórska, autor národnej hymny a tvorca moderného nórskeho divadla a literatúry. Pre Slovákov bol kľúčová politická osobnosť na začiatku 20. storočia, aktívny a kritický člen mierového hnutia, významný politický mysliteľ a zapálený publicista, ktorý poznal a chápal situáciu malých národov v Európe. Bol prvý a do vystúpenia Roberta Williama Setona-Watsona aj jediný, kto v početných článkoch venoval osobitnú pozornosť popieraniu politických a ľudských práv Slovákov žijúcich v uhorskom kráľovstve, súčasti rakúsko-uhorskej monarchie. Na Slovensku boli Bjørnsonove aktivity známe a jeho články vyvolávali širokú, nadšenú a vďačnú odozvu. Posledné roky pred svojou smrťou sa stal známou a rešpektovanou osobnosťou, ktorá si vyslúžila vďaku mnohých slovenských politikov a intelektuálov naprieč celým politickým spektrom. Stal sa významnou súčasťou emancipačného procesu Slovákov v desaťročí pred rokom 1918 a potom v Československej republike po skončení Veľkej vojny. Výber Bjørnsonových článkov o slobode, humanizme a postavení malých národov v Európe v štyroch jazykoch – slovenčine, nórčine, nemčine a angličtine – je prvou publikáciou svojho druhu. Bjørnsonove články, pôvodne publikované v nórčine a nemčine, sú preložené do slovenčiny a do angličtiny, aby oslovili široké čitateľské publikum.

      Bjørnstjerne Bjørnson o mieri a malých národoch
    • 2007

      Arne, básne a polemiky

      • 171 stránok
      • 6 hodin čítania

      Arne, básne a polemiky je čosi ako björnsonovská čítanka: obsahuje jeden z najlepších severských románov, tucet básní (medzi nimi aj text nórskej hymny), niekoľko polemických článkov, ktorými tento laureát Nobelovej ceny reagoval na správy o utláčaní Slovákov, o tragických udalostiach v Černovej pred 100 rokmi, úryvky zo spomienok českého intelektuála E. Lederera na stretnutie s Björnsonom, kompetentný doslov českého nordistu M. Humpála, ale aj poctu severskému bardovi z pera M. Rúfusa a L. Lajčiaka. Kniha vyšla k 175. výročiu narodenia B. Björnsona a je bohato ilustrovaná fotografiami a faksimile článkov.

      Arne, básne a polemiky
    • 1998

      Česť a chvála večnej jari života

      • 172 stránok
      • 7 hodin čítania

      Publicistické prejavy B. Bjørnsona, ktoré približujú jeho politické myslenie, motívy a súvislosti jeho zápasov za slobodu národov, nie na poslednom mieste jeho víziu budúcej Európy v duchu mieru, všestrannej spolupráce a kultúrnej výmeny národov.

      Česť a chvála večnej jari života
    • 1960

      Sedliacke poviedky sú nadčasovým svedectvom o nórskej sedliackej kultúre a Bjørnsonovej láske k svojmu ľudu, krajine a jazyku; obraz mĺkvych a uzatvorených nórskych sedliakov spätých s divokou nórskou prírodou. Verše prebásnil Viliam Turčány. Kniha obsahuje: Synnove zo Solbakkenu, Arne, Veselý chlapec, Svadobný pochod, Magnhild, Kapitán Mansana, Absolónove vlasy.

      Sedliacke poviedky
    • 1958
    • 1932

      Rybárča – pestrý, strhujúci, živelný životný príbeh dievčaťa Petry symbolizuje Björnsonovu osobnú dráhu divadelníka a dramatika, ale aj zrod nórskej divadelnej kultúry. Dielo v protiklade s vtedajším konzervatívnym názorom obhajuje herecké povolanie a zobrazuje zdravý, vitálny typ vidieckeho dievčaťa. Petra, prezývaná Rybárča, je dcérou majiteľky hostinca. Je to nadané dievča, ktoré si všimne Hans Ödegaard a poskytne mu základné vzdelanie. Petra popletie hlavy niekoľkým mládencom. Keď sa na úteku z rodného mestečka dostane na predstavenie divadla v Bergene, zaumieni si, že sa stane herečkou. Ujmú sa jej vo farárskej rodine, kde si dopĺňa vzdelanie. Záujmom o divadlo vyvolá spočiatku pohoršenie, napokon si svojim nadaním získa priazeň okolia a stáva sa úspešnou herečkou.

      Rybárča