Ján Jankovič Poradie kníh

Legenda potrebuje legendárnu postavu – hrdinu, hrdina sa nezaobíde bez nepriateľa. Odveké a tradične dobré slovensko-chorvátske vzťahy spočívajú na pevných základoch genetickej príbuznosti, blízkosti jazykov, na spoločenských osudoch a vzájomných sympatiách. V ich základoch je niekoľko kameňov, ktoré symbolizujú a personifikujú ich silu a význam – jedným z nich je legendárny gróf Mikuláš (Nikola) Šubič Zrínsky )1508 -1566), ktorý mal aureolu obrancu Sihote a svojím urodzeným pôvodom predstavoval typ hrdinu, akých Slováci mali len na úsvite svojich dejín.

Zrínskeho legendu a postavu grófa Mikuláša Šubića Zrínskeho (158 - 1566) osvetľuje autor v kontexte slovensko-chorvátskych vzťahov - preto aj v úvode Chrestomatie, ktorá je relatívne samostatnou časťou diela, na primárnu charakteristiku chorvátskeho a slovanského hrdinu používa text slovensko- chorvátskeho dejateľa Štefana Moysesa, ktorý je jedným zo symbolov spolupráce našich národov. Pre túto knihu nie je nepostatné to, že Moyses stať písal v Záhrebe na posilnenie ideovej bázy chorvátskeho romantizmu, čo znamená, že uvádzal aj fakty a súvislosti, ktoré u iných buď nenachádzame, alebo sú skreslené či marginalizované - preto Moysesov text je aktuálny aj dnes.

Dvojdielna publikácia akcentuje slovensko-chorvátsku spolupatričnosť na pozadí monumentálnej postavy grófa Mikuláša Zrínskeho, ktorého hrdinská obrana Sihote (1566) sa stala legendou. V časti Chrestomatia sa ilustruje vznik a zmeny legendy na podklade eposov, básní, hier a próz, ako i vecnej literatúry. Chrestomatia I. (Slovenské piesne, básne a iné významné texty) Chrestomatia II. (Texty v latinčine a ich preklady do slovenčiny) Chrestomatia III. (Chorvátske spevy a básne a ich preklady do slovenčiny)

Ukážka z knihy: Prelínanie a pripomínanie sú kľúčové slová úvodného textu knihy, v ktorej sa poézia niekoľkých desaťročí prelína s komentármi, citátmi a faktami, dobové aspekty s dnešným pohľadom, srbské básne so slovenskými, preklady s adaptáciami - takéto prelínanie umenia a faktov, minulosti a súčasnosti má pripomenúť, že sme kráčali a budeme kráčať spoločne nielen po priestoroch duchovna, ale aj po reálnom priestore, v ktorom sa nachádzajú naše ohniská a kozuby, pričom nesmieme zabúdať, že sú to priesotry Európy a sveta, v ktorom spolu s ostatnými Slovanmi máme nárok na dôstojné postavenie, ako to formuloval a predpovedal Ján Kollár, apoštol slovanskej vzájomnosti.

Slovník prekladateľov z macedónštiny, srbčiny, chorvátčiny a slovinčiny charakterizuje jednotlivých prekladateľov a ich podiel na aktivitách slovenského prekladateľstva.

Literárne, historické a komparatistické štúdie venované prekladom básne Onamo! Onamo! v kontexte slovensko-čiernohorských vzťahov.

Antológia chorvátskej poézie Južné slnko, ktorú zostavil, štúdiu a poznámky k nej napísal a vydal vo svojom vydavateľstve Ján Jankovič, poskytuje nielen pestrofarebnú mozaiku poézie tohto balkánskeho národa, ale aj prierez jej vývinom za vyše poldruha storočie. Zostavovateľ do nej zaradil slovenské preklady chorvátskych básní uverejňované v slovenskej periodickej tlači od roku 1840 až po súčasnosť. Takéto zoskupenie básní teda odráža literárny vývin a tendencie chorvátskej poézie, ako aj smerovanie našej prekladovej tvorby a vzájomné kultúrne vzťahy medzi oboma národnými literatúrami. Nehovoriac o tom, že antológia poskytla trvalý prístrešok mnohým básňam, ktoré by zostali roztratené po časopisoch, a tak nedostupné mnohým čitateľom