Ján Kollár Poradie kníh

Slovník slavianskych umelcov, ktorý je osobitnou prílohou Kollárovho Cestopisu po hornom Taliansku, Tirolsku a Bavorsku, je ešte aj dnes vzácnym kultúrnohistorickým materiálom o živote a diele výtvarných umelcov slovanského pôvodu od dôb pohanských až po časy Kollárove. „K žiwotu přináleží nejen chléb, peníze, zisk a užitek, ale i krása a radost, wděčnost ku předkům a uctiwost ku starožitnostem“ je aj tu mottom Kollárovho úsilia odkrývať všetko cenné a vzácne, čo vytvorili nadaní synovia a dcéry slovanských národov pre umeleckú klenotnicu ľudstva.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Ján Kollár. Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov. SVKL. Bratislava 1957. 153 s. Ján Ferenčík, hlavný redaktor vydavateľstva. Jaroslav Macák, technický redaktor. Gabriel Rapoš pripravil text diela.

Vyberať z diela Jána Kollára nie je také jednoduché. Tento veľký básnik je až do takej miery mumifikovaný, že oživiť ho vyžaduje poznanie a cit. Oboma predpokladmi disponuje znalec nášho národného obrodenia Miloslav Vojtech. V tejto edícii zbavil osobnosť a tvorbu Jána Kollára básnickej záťaže a učeneckého panciera, ktorými ich zavalil sám autor a rôzni jeho vykladači, a predstavuje nám ho v podobe živého básnika, mysliteľa, kazateľa a vedca. Poézia mladého básnika, autora zbierky Básne (1821), znamená trvalý prelom do slovenského a českého básnictva. Z tablicovsko-puchmajerovského klasicizmu doviedol našu poéziu až na prah romantizmu. M. Vojtech neváha a nazýva Kollára preromantikom. I keď formálne zotrváva ešte väčšmi v antikizijúcom klasicizme, prvý vytvoril verše, ktoré vychádzali z hĺbky jeho vlastnej jedinečnej bytosti. Nielen vo vyslovení osobnej lásky k žene, ale aj k národu a vlasti. Čas, v ktorom písal svoje sonety, nazývame jarou národov, časom prebúdzania sa moderných národov do veku slobody, spravodlivosti a lásky, do veku humanity. Obidve vydania básní, ktoré editor vybral, sú „výrazom sporu človeka s osudom a nepriamo i výpoveďou o tragickej vznešenosti ľudskej existencie, ustavične sa usilujúcej presiahnuť medze vnúteného biologického a sociálneho údelu“.

Ján Kollár tvoril, inšpiroval, podnecoval, priťahoval, bol autoritou, osobnosťou, tvorcom, iniciátorom i priekopníkom. A keďže bol osobnosťou v plnom význame slova, chceme sa bližšie zoznámiť nielen s jeho dielom, ale aj myšlienkovým a citovým svetom.Z obsahu vyberáme:Pamäti z mladších rokov životaListy MíneKázne a rečiPredhovor k prvému zväzku Písní světskýchPredhovor k druhému zväzku Písní světskýchDoslov k Národným zpievankámO literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovenského národaRozhovory a stretnutiaPredhovor k Staroitálii slovanskej

Dotlač staršieho vydania slovenských ľudových piesní.

Ľúbostné listy významných básnikov, spisovateľov a umelcov sú jedinečným svedectvom o intímnom živote, ba v nejednom prípade aj kľúčom k bližšiemu poznaniu osobnosti. Publikácia obsahuje Kollárove listy Johanne Auguste Friederike Schmidtovej (listy Friedriky sa žiaľ nezachovali), listy Babetty von Wieland písané Jánovi Chalupkovi (Chalupkove listy nie sú známe) a listy Andreja Sládkoviča Antónii Júlii Sekovičovej. Sládkovičovu ľúbosť, podobne ako ľúbosť Kollárovu, možno sledovať len prostredníctvom básnikových listov. Zostavil, Kollárove a Wielandovej listy z nemčiny preložil a medailóny spisovateľov napísal Rudo Brtáň.

Prebásnenie jedného z najznámejších diel našej literatúry od Jána Kollára, ktorého sa ujal jeden z našich najlepších slovenských spisovateľov Ľubomír Feldek. V knihe sú aj pasáže z Kollárovho originálu z roku 1824, ako aj vysvetlivky pre lepšie pochopenie textu. Kniha poteší všetkých milovníkov literatúry, ako aj žiakov a študentov. Zároveň je to hodnotný a vzácny darček do každej knižnice.