Aristoteles Poradie kníh

Veľkú časť svojho bádania venoval Aristoteles oblasti prírody a prírodných javov. Preskúmal množstvo živočíchov a rastlín, pričom sa usiloval o ich triedenie, a tiež sa zamýšľal nad podstatou ich existencie a vo všeobecnosti nad princípmi fungovania života. Na základe svojich znalostí a skúseností sa podujal preskúmať najvyššiu podstatu, ktorá vytvára základ akejkoľvek existencie života. Toto skúmanie spracoval najmä v spise O duši a v Malých spisoch o prírode. Aristoteles vyjadruje skúmanie a objasňovanie predstáv o duši a ďalších častiach postupne a pomerne zrozumiteľne, snaží sa príkladmi vysvetľovať zložitejšie záležitosti tak, aby došlo k správnemu pochopeniu veci. Snaží sa pridržiavať možností, ktoré človek má od prirodzenosti na objasňovanie zložitosti problémov, a neskĺzava do nejakej mystiky a nadprirodzenosti. V spise O duši uvádza názory o duši starších filozofov, definuje dušu a jej časti a veľkú pozornosť venuje vnímaniu, mysleniu a procesom súvisiacim s činnosťou duše. Bádanie uvedené v spise O duši vhodne dopĺňajú Malé spisy o prírode, v ktorých sú spracované špecifické témy v ôsmich knihách O vnímaní a vnímateľnom, O pamäti a spomínaní, O spánku a bdení, O snoch, O veštení v spánku, O dlhosti a krátkosti života, O mladosti a starobe a o živote a smrti, O dýchaní. V dielach O duši a Malých spisoch o prírode si čitateľ môže vytvoriť zrozumiteľný obraz o antickom filozofickom pohľade na dušu, teda akým spôsobom chápali dušu starší myslitelia až do Aristotelových čias, resp. ešte aj dlhšie po Aristotelovi. Súčasťou publikácie sú aj štúdie Petra Kuklicu a Ivana Janeka Bohovia, duša a svet v učení milétskych filozofov prírody a Aristoteles a živé bytosti.

Dielom Rétorika završuje Aristoteles skúmanie spoločenských javov, politického systému, vzťahov vytvárajúcich sa v obci, štáte. Väzby v obci, štáte sa prejavujú navonok medzi jednotlivcami individuálnym konaním, ktorého najvýraznejším vonkajším prejavom je ľudská reč. A práve spôsob reči, komunikácie je predmetom skúmania tohto Aristotelovho diela. Jeho Rétorika je najvýznamnejším dielom mysliteľov, filozofov antického Grécka v oblasti poznávania reči a komunikácie vo všeobecnosti. Aristoteles dal svojmu dielu nadčasovú formu, ktorou vyjadruje podstatu objektívne skúmanej reality. Jeho myšlienky sa pohybujú vo všeobecnej rovine, ale tiež rozoberajú konkrétne situácie v živote človeka. Aristotelova Rétorika je dodnes základným prameňom skúmania a poznania rétoriky. Aristoteles v nej dáva čitateľovi možnosť oboznámiť sa s tým, aké druhy reči sa majú používať v komunikácii, ukazuje, aké prostriedky má rečník voliť, aby dosiahol svojou rečou a slovami to, čo si zaumienil, a dokázal správne pochopiť slová a reči iných. Pozorný čitateľ dozaista dokáže v Aristotelových úvahách o rétorike nájsť mnoho zaujímavého i pre dnešok, súčasnosť. Kniha obsahuje odbornú štúdiu Petra Kuklicu Význam Rétoriky v Aristotelových politických dielach, ktorá vymedzuje miesto Aristotelovým úvahám o rétorike v celom komplexe jeho politického myslenia a vhodným spôsobom uvádza čitateľa do problematiky.

Diogenes Laertios vo svojom známom diele Životy, názory a výroky slávnych filozofov zaradil do zoznamu Aristotelových prác aj spis Ústavy 158 obcí, ktorý skúma demokratické, oligarchické a aristokratické zriadenie, kráľovstvo i tyraniu. Objavenie textu Aténskej ústavy koncom 19. storočia v Britskom múzeu na zvitkoch kúpených v Egypte znamenalo vedeckú senzáciu. Edíciu tzv. Londýnskeho papyrusu uverejnil začiatkom roka 1891 asistent oddelenia rukopisov F. G. Kenyon. Podľa výskumov táto práca mala slúžiť ako materiál pre školské účely, o čom svedčí aj spôsob jej spracovania a štýl, akým je napísaná. Aristotelovo dielko patrí do „zlatého fondu“ ústavného práva, pretože zachytáva zrod a vývoj antickej demokracie a jej inštitucionálneho základu. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade. Kniha o legendárnych mestách zašlých kultúr ako Babylon, Kartágo či Angkor obsahuje množstvo informácií založených na najnovších výskumoch. Rekonštrukcie miest na vrchole ich slávy, vynikajúci fotografický materiál a pútavé texty potešia všetkých milovníkov.

V oboch dielach uvedených v tejto publikácii, O nebi a O vzniku a zániku, sa čitateľ môže oboznámiť s názormi na svet, na vesmír podľa Aristotelových úvah, ale i s názormi jeho predchodcov, ktoré sám Aristoteles skúma, a zároveň môže spoznať, ako zmýšľali starovekí učenci o veciach, ktoré sú nám dnes už oveľa jasnejšie, než tomu bolo za ich čias. Čitateľ má tiež možnosť zamyslieť sa nad staťami objasňujúcimi vznik a zánik vecí či javov a hľadať spolu s Aristotelom všeobecne platné postuláty. Súčasťou publikácie je štúdia Miloslava Okála Aristoteles, jeho život a dielo a štúdia Petra Kuklicu a Ivana Janeka Aristoteles a jeho poznávanie sveta.

Druhý zväzok edície Knižnica estetiky. Predslov napísala Marta Zágoršeková, doslov Miloslav Okál. Menný register zostavila Daria Mariani - Mudrochová. Poetika - 2. prepracované vydanie Rétorika a Politika - 1. vydanie

Aristoteles napísal spolu tri etiky: Veľkú etiku, Etiku Nikomachovu a jej inú verziu – Etiku Eudémovu. Aristoteles zakladá delenie spravodlivosti na zákonnú spravodlivosť a na spravodlivosť etickú. A práve etickej spravodlivosti sa venuje v diele Etika Nikomachova. Aristoteles ju považuje za spravodlivosť vo vlastnom zmysle slova, za rovnocennú s ostatnými etickými cnosťami (udatnosť, umiernenosť). To, čo má s nimi spoločné, je rovnosť, ktorej podstatu tvorí stred medzi dvoma krajnosťami. Ako udatnosť je stredom medzi strachom a smelosťou, ako je umiernenosť stredom medzi slasťou a strasťou, tak spravodlivosti patrí miesto v strede medzi páchaním krivdy a znášaním krivdy. Etická spravodlivosť patrí podľa Aristotela do oblasti dobrého a správneho konania, ktoré človeka vedie k jeho cieľu, plnému životu ako forme šťastia. Spravodlivosť teda nie je formou rozumovej cnosti ako schopnosti správneho teoretického poznania, nie je to cnosť, ktorá sa sprostredkúva učením a skúsenosťou. Je formou povahovej cnosti, ktorá sa získava nácvikom konania a privyknutím na konanie orientované na určitý cieľ.

Aristoteles v diele Poetika preskúmava matériu umenia a jeho spoločenský význam, pričom čitateľovi poskytuje ucelený obraz o možnostiach, ktoré umenie ponúka, a jeho jednotlivých zložkách. Zameriava sa na básnictvo a dramatickú tvorbu, skúma pôvod umenia, jeho vznik a vývoj, ako aj prostriedky, ktoré autor používa. Podstatnú časť diela venuje tragédii, ktorú analyzuje z rôznych hľadísk, aby čitateľ mohol preniknúť do jej tajov, pochopiť jej význam a rozlíšiť jednotlivé druhy tragédie. Aristoteles sa podobne zaoberá aj epickou poéziou a jej historickým kontextom, pričom porovnáva tragické a epické básnictvo. Dielo zahŕňa aj VIII. knihu Politiky, ktorá sa zaoberá výchovou mládeže a hovorí o priaznivom vplyve hudby na dušu a vývoj mladých ľudí. Poznanie Aristotelovej Poetiky a Politiky umožňuje čitateľovi získať ucelený pohľad na antickú umeleckú tvorbu a pochopiť krásu básnických a dramatických diel tejto doby, pričom odhaľuje črty, ktoré ovplyvnili generácie umelcov až po súčasnosť. Kniha obsahuje úvod o Aristotelovi a jeho Poetiky, ako aj odbornú štúdiu Miloslava Okála, ktorá sa zaoberá vývojom poetiky v antickej literatúre a tvorbou významných básnikov a filozofov. Medzi ďalšie Aristotelove diela patrí Etika Eudemova, Etika Nikomachova, Rétorika a Aténska ústava.