Cestopisná novela Francisa Bacona, napísaná pravdepodobne v r. 1623 a publikovaná až r. 1627, sa považuje za jednu z prvých vedecko-fantastických utópií. Jej význam je porovnateľný s dielo Thomasa Mora a Tommasa Campanellu. Bacon inšpiroval mnohých mysliteľov, vrátane Hobbesa, Newtona a Jeffersona. W. Rowley, autorov priateľ a kaplán, ju charakterizuje ako príbeh o akadémii, ktorá sa zameriava na vytváranie diel pre blaho ľudí. Dej sa odohráva v Baconových časoch, avšak prehodnocuje Platónovo vnímanie Atlantídy a integruje klasické, biblické a kresťanské prvky. Utopistická spoločnosť na ostrove Bensalem žije v mieri a dobročinnosti, pričom Baconova idea Veľkého obrodenia sa prezentuje prostredníctvom symboliky. Otec Šalamúnovho domu vyjadruje, že cieľom inštitúcie je spoznať príčiny vecí a rozširovať poznanie. Novela ponúka vedecký základ pre ideálny zákonný systém, ktorý dohliada súd. Napriek vplyvu na zakladanie vedeckých inštitúcií, mnohé Baconove myšlienky neboli prijaté, najmä kvôli zlému prekladu a nesprávnemu chápaniu jeho diel. Dnes je moderná veda často spojená s politickými zásahmi a materializmom, čo kontrastuje s Baconovým dôrazom na morálny základ a dobročinný zámer ako kľúčové pre rozvoj vedy.
