Michail Bulgakov Poradie kníh

Kedy strach a zimomriavky ovládnu dušu čitateľa? Keď Majster vzýva Diabla a vydáva sa na let ponad prekliatu Moskvu? Keď v laboratóriách jeho fantázie praskajú osudové vajcia, liahnu sa na svet príšery a ulice sa zapĺňajú ľuďmi so psími srdcami? Alebo vtedy, keď nám Michail Bulgakov vykresľuje realistické obrazy sovietskej Moskvy či predrevolučného virvaru? Realita je hroznejšia o to viac, že autor a jeho postavy si neodpustia, aby ju prikrášlili vidinami narkomana či démonickou hrou. Morfium - Diaboliáda - Moskva z červeného kameňa... Hrôza, hrôza, hrôza. Výber svojich časopiseckých próz plánoval Michail Bulgakov (1891 - 1940) vydať roku 1937 pod názvom O vášňach a nerestiach. Lenže v jednom z najhorších rokov krvavej ruskej histórie kniha nevyšla a jednotlivé poviedky sa dlhé roky po spisovateľovej smrti publikovali v najrozličnejších výberoch z jeho tvorby. Autorom koncipovaná zbierka tak vychádza v novom slovenskom preklade po prvý raz.

Román predstavuje život a tvorbu Jeana-Baptistu Poquelina, známeho pod menom de Moliére. Moliérov život bol bytost­ne spätý s doskami divadla, ustavične balansujúceho na po­kraji krachu a nemilosti mocných.

Zápisky na manžetách Michaila Bulgakova sú autobiografickou novelou, ktorá má formu denníkových zápiskov a zachytáva prvé dva roky (1920 – 1921) jeho formovania ako spisovateľa. Zápisky, ktoré pôvodne pozostávali z troch častí, ale zachovali sa iba prvé dve, zaznamenávajú dôležité momenty z Bulgakovovho života vo Vladikavkaze, kde sa ocitol počas občianskej vojny ako vojenský lekár bielogvardejcov, jeho prvé novinárske kroky, prvé dramatické a prozaické pokusy, hľadanie vlastného rukopisu, svojho osobitého pohľadu na novú realitu a jej literárne stvárnenie. Chýbajúcu tretiu časť Zápiskov v tejto knihe nahrádzajú poviedky z rokov 1921 – 1924, predstavujúce Bulgakovov satirický pohľad na obdobie začiatkov boľševického štátu, obdobie novej reality, s ktorou akoby sa spisovateľ nikdy nezmieril.

Cyklus poviedok Michaila Bulgakova Zápisky mladého lekára je retrospektívnym pohľadom začínajúceho spisovateľa na svoje lekárske začiatky. Autor, niekedy sebaironicky, avšak vždy s pocitom veľkej zodpovednosti za ľudský život, rozpráva o svojich prvých, často závažných, ale väčšinou do úspešného konca dovedených lekárskych prípadoch. Vďaka milosrdnosti ľudskej pamäti spomienky mladého lekára – človeka z veľkomesta, ktorého osud zavial do hlbokej ruskej provincie – nadobúdajú jemne groteskný charakter. Všetky poviedky cyklu sú vystavané na autobiografickom materiáli, podobne ako tragická novela o narkotickej závislosti Morfium, ktorá pôvodne nebola súčasťou cyklu.

Obludní hadi požierajú pracovníkov tajnej polície v čase, keď jednotky statočných červenoarmejcov bojujú s obrovským množstvom zmutovaných krokodílov a pštrosov pustošiacich šíru ruskú step. Radový úradník si na bežníku zle prečíta meno svojho nového nadriadeného a uvedie do pohybu udalosti, ktoré sa vďaka administratívnej mašinérii rozrastajú do príšerného sna... Michail Afanasievič Bulgakov bol výnimočne talentovaným majstrom fantasticko-groteskných próz, v ktorých dokonale demaskoval podstatu byrokraticko-totalitného systému, nastoleného boľševikmi v Rusku. Vo svojich tragikomických groteskách dokázal svoje humorne satirické videnie života spojiť s filozoficky obsažnou výpoveďou o stave sveta. Bulgakov, pracujúci pod neustálym terorizujúcim dohľadom samotného Stalina, vytvoril nepreberné množstvo literárnych skvostov a dodnes patrí medzi najvydávanejších ruských prozaikov na celom svete. V knihe sú publikované dve novely: Osudné vajcia a Diaboliáda.

Tento výber obsahuje nasledujúce novely: Psie srdce, Osudné vajcia a Diaboliáda.

Trochu v tieni jeho slávneho románu Majster a Margaréta ostáva fascinujúca románová freska Biela garda. Toto veľkolepé dielo písal Bulgakov v čase, keď ľudský život nemal veľkú cenu – v čase občianskej vojny v Rusku po boľševickej revolúcii. V období, keď to zdanlivo nové a dobré vznikalo v močiaroch presýtených krvou tisícov nevinných obetí. Spisovateľova umelecká pamäť hľadala obrazy a postavy, ktoré by sa stali opornými bodmi vo všadeprítomnom chaose a smrti. Našiel ich v trochu nostalgických spomienkach na otcovu zelenú lampu v pracovni a kachlicovú pec – symboloch rodinného kozuba Turbinovcov. No spisovateľ postupne opúšťa múry domu, jeho pohľad sa stáva panoramatickým, výpoveď drsnejšou, ale o to úprimnejšou. Vtedy ešte mladý prozaik majstrovsky zachytil revolučné vrenie na Ukrajine a podal jeho neobyčajne plastický a autentický obraz. Vznikla tak veľkolepá freska, ktorá je porovnateľná azda iba so slávnym románom Borisa Pasternaka Doktor Živago. Udalosti vníma očitý svedok, kronikár a analyzátor, ale najmä citlivý umelec, ktorý cíti zodpovednosť za každé svoje slovo i svoju myšlienku. 1. slovenské vydanie.

Ústrednou postavou tejto drámy je veľký francúzsky autor komédií Jean Baptiste Poquelin známy ako Moliere. Hlavnou témou diela je boj umelca s despotickým režimom Ľudovíta XIV. a pokrytectvom jeho dvora. Hra popisuje udalosti vedúce k Molierovej smrti.rnBulgakov dielo dokončil v roku 1933, hra bola uvedená v 1936 a hneď aj zakázaná. Knižne ju vydali až po tridsiatich rokoch.

Bulgakovov román Majster a Margaréta nie je nášmu čitateľovi neznámy - v slovenskom preklade prvý raz vyšiel v roku 1968, no toto vydanie vychádzalo z jedinej vtedajšej dostupnej verzie textu, ktorý v ZSSR cenzurovali. Nový preklad Jána Štrassera prináša úplný text tohto najvýznamnejšieho diela ruskej literatúry 20. storočia. Moskvu navštívi diabol Woland so svojou suitou a život Moskovčanov sa prudko zmení: začnú sa diať nadprirodzené veci - neuveriteľné príbehy, fantazmagórie, mystifikácie. Medzitým muž, ktorý si hovorí majster, píše román o stretnutí Ježiša Krista s Pilátom Pontským. Keď majster zmizne, jeho družka Margaréta je ochotná zapredať dušu diablovi, aby sa dozvedela, čo je s majstrom. Woland jej vyhovie a dočasne ju vezme do svojich služieb.

Vynikajúci satirický román z divadelného prostredia, ktorý autor nestihol dokončiť. Bulgakov bol s divadlom osudovo spätý od roku 1925 až do svojej smrti. Postava dramatika Maksudova je v mnohom autobiografická. Každá z šestnástich kapitol je majstrovským opisom scén z divadelného prostredia plných irónie a láskavého humoru. Ostrým okom satirika Bulgakov vidí akademickú rutinu, príznaky stagnácie v štýle a umení kedysi slávneho divadla. Román je však najmä o ľudských charakteroch, postavách a postavičkách. Autorov prenikavý postreh a iskrivý štýl poskytne čitateľovi naozajstný pôžitok.