Michail Bulgakov Knihy

Z ruského originálu Master i Margarita, uverejneného v časopise Moskva 1966, č.12, a 1967, č. 1, Moskva do slovenčiny preložila Magda Takáčová

Legendárna zbierka poviedok slávneho ruského spisovateľa Cyklus poviedok Michaila Bulgakova Zápisky mladého lekára je retrospektívnym pohľadom začínajúceho spisovateľa na svoje lekárske začiatky. Autor, niekedy sebaironicky, avšak vždy s pocitom veľkej zodpovednosti za ľudský život, rozpráva o svojich prvých, často závažných, ale väčšinou do úspešného konca dovedených lekárskych prípadoch. Vďaka milosrdnosti ľudskej pamäti spomienky mladého lekára – človeka z veľkomesta, ktorého osud zavial do hlbokej ruskej provincie – nadobúdajú jemne groteskný charakter. Všetky poviedky cyklu sú vystavané na autobiografickom materiáli, podobne ako tragická novela o narkotickej závislosti Morfium, ktorá pôvodne nebola súčasťou cyklu.

Životopisný román Život pána Moliéra je plodom autorovej celoživotnej spätosti s divadlom a jeho dejinami. Obdivujeme v ňom neobyčajnú obsahovú hutnosť a vedeckú disciplinovanosť, s akou Bulgakov podriadil svoje literárne nadanie prísnej faktografii. Spolu s autorom vstupujeme do Francúzska Ľudovíta XIV. V príťažlivom opare divadelného zákulisia a epizódok zo života hercov, a najmä atmosféry Paríža a vidieckych miest, kde vystupovala herecká skupina vedené Jeanom-Baptistom Poquelinom-Molièrom, vystupuje do popredia tragické protirečenie života veľkého umelca. Na jednej strane spoznávame človeka, ktorý svojimi hrami a hereckým umením rozdával radosť, úsmevy, smiech, na druhej strane sa dozvedáme o jeho nešťastnom osobnom živote, o zaznávanom a opovrhovanom postavení heca (komedianta) vo vtedajšej spoločnosti. Navyše máme možnosť stretnúť sa spolu s Molièrom s takými velikánmi tých čias, ako je Corneille, Racine, Boileau-Despréaux, La Fontaine…

Tento výber obsahuje nasledujúce novely: Psie srdce, Osudné vajcia a Diaboliáda.

Kedy strach a zimomriavky ovládnu dušu čitateľa? Keď Majster vzýva Diabla a vydáva sa na let ponad prekliatu Moskvu? Keď v laboratóriách jeho fantázie praskajú osudové vajcia, liahnu sa na svet príšery a ulice sa zapĺňajú ľuďmi so psími srdcami? Alebo vtedy, keď nám Michail Bulgakov vykresľuje realistické obrazy sovietskej Moskvy či predrevolučného virvaru? Realita je hroznejšia o to viac, že autor a jeho postavy si neodpustia, aby ju prikrášlili vidinami narkomana či démonickou hrou. Morfium - Diaboliáda - Moskva z červeného kameňa... Hrôza, hrôza, hrôza. Výber svojich časopiseckých próz plánoval Michail Bulgakov (1891 - 1940) vydať roku 1937 pod názvom O vášňach a nerestiach. Lenže v jednom z najhorších rokov krvavej ruskej histórie kniha nevyšla a jednotlivé poviedky sa dlhé roky po spisovateľovej smrti publikovali v najrozličnejších výberoch z jeho tvorby. Autorom koncipovaná zbierka tak vychádza v novom slovenskom preklade po prvý raz.

Román predstavuje život a tvorbu Jeana-Baptistu Poquelina, známeho pod menom de Moliére. Moliérov život bol bytost­ne spätý s doskami divadla, ustavične balansujúceho na po­kraji krachu a nemilosti mocných.

Trochu v tieni jeho slávneho románu Majster a Margaréta ostáva fascinujúca románová freska Biela garda. Toto veľkolepé dielo písal Bulgakov v čase, keď ľudský život nemal veľkú cenu – v čase občianskej vojny v Rusku po boľševickej revolúcii. V období, keď to zdanlivo nové a dobré vznikalo v močiaroch presýtených krvou tisícov nevinných obetí. Spisovateľova umelecká pamäť hľadala obrazy a postavy, ktoré by sa stali opornými bodmi vo všadeprítomnom chaose a smrti. Našiel ich v trochu nostalgických spomienkach na otcovu zelenú lampu v pracovni a kachlicovú pec – symboloch rodinného kozuba Turbinovcov. No spisovateľ postupne opúšťa múry domu, jeho pohľad sa stáva panoramatickým, výpoveď drsnejšou, ale o to úprimnejšou. Vtedy ešte mladý prozaik majstrovsky zachytil revolučné vrenie na Ukrajine a podal jeho neobyčajne plastický a autentický obraz. Vznikla tak veľkolepá freska, ktorá je porovnateľná azda iba so slávnym románom Borisa Pasternaka Doktor Živago. Udalosti vníma očitý svedok, kronikár a analyzátor, ale najmä citlivý umelec, ktorý cíti zodpovednosť za každé svoje slovo i svoju myšlienku. 1. slovenské vydanie.

Vynikajúci satirický román z divadelného prostredia, ktorý autor nestihol dokončiť. Bulgakov bol s divadlom osudovo spätý od roku 1925 až do svojej smrti. Postava dramatika Maksudova je v mnohom autobiografická. Každá z šestnástich kapitol je majstrovským opisom scén z divadelného prostredia plných irónie a láskavého humoru. Ostrým okom satirika Bulgakov vidí akademickú rutinu, príznaky stagnácie v štýle a umení kedysi slávneho divadla. Román je však najmä o ľudských charakteroch, postavách a postavičkách. Autorov prenikavý postreh a iskrivý štýl poskytne čitateľovi naozajstný pôžitok.

Obludní hadi požierajú pracovníkov tajnej polície v čase, keď jednotky statočných červenoarmejcov bojujú s obrovským množstvom zmutovaných krokodílov a pštrosov pustošiacich šíru ruskú step. Radový úradník si na bežníku zle prečíta meno svojho nového nadriadeného a uvedie do pohybu udalosti, ktoré sa vďaka administratívnej mašinérii rozrastajú do príšerného sna... Michail Afanasievič Bulgakov bol výnimočne talentovaným majstrom fantasticko-groteskných próz, v ktorých dokonale demaskoval podstatu byrokraticko-totalitného systému, nastoleného boľševikmi v Rusku. Vo svojich tragikomických groteskách dokázal svoje humorne satirické videnie života spojiť s filozoficky obsažnou výpoveďou o stave sveta. Bulgakov, pracujúci pod neustálym terorizujúcim dohľadom samotného Stalina, vytvoril nepreberné množstvo literárnych skvostov a dodnes patrí medzi najvydávanejších ruských prozaikov na celom svete. V knihe sú publikované dve novely: Osudné vajcia a Diaboliáda.

Zápisky na manžetách Michaila Bulgakova sú autobiografickou novelou, ktorá má formu denníkových zápiskov a zachytáva prvé dva roky (1920 – 1921) jeho formovania ako spisovateľa. Zápisky, ktoré pôvodne pozostávali z troch častí, ale zachovali sa iba prvé dve, zaznamenávajú dôležité momenty z Bulgakovovho života vo Vladikavkaze, kde sa ocitol počas občianskej vojny ako vojenský lekár bielogvardejcov, jeho prvé novinárske kroky, prvé dramatické a prozaické pokusy, hľadanie vlastného rukopisu, svojho osobitého pohľadu na novú realitu a jej literárne stvárnenie. Chýbajúcu tretiu časť Zápiskov v tejto knihe nahrádzajú poviedky z rokov 1921 – 1924, predstavujúce Bulgakovov satirický pohľad na obdobie začiatkov boľševického štátu, obdobie novej reality, s ktorou akoby sa spisovateľ nikdy nezmieril.