George Orwell Knihy

Jedno z najznámejších diel svetovej literatúry nášho storočia spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá v roku 1984 ovláda všetko, vrátane ľudského myslenia. V centre románu sú osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jedinca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Orwell touto knihou už v roku 1948 ponúkol svetu víziu, ktorá sa neskôr stala realitou. Kniha bola nanovo zaradená do edície EVG.

Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan "Všetky zvieratá sú si rovné" sa čoskoro mení na "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie". Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty, ... Knihu preložil Miloš Ruppeldt.

George Orwell bol politický autor, no jeho publicistika sa rozprestiera od každodennej politiky po umývanie riadu a pitie anglického čaju. Tento výber obsahuje osemdesiat stĺpčekov z 40. rokov, ktoré písal pre týždenník Tribune, doplnené o jeho eseje a recenzie. V tejto tematicky rôznorodej zbierke sa odráža Orwellova žurnalistická zdatnosť, svetonázorová orientácia a proces skúmania tém, ktoré neskôr spracoval vo svojich románoch, ako sú nedôvera voči intelektuálom, podozrievavosť voči komunizmu, sociálna rozdelenosť a patriotizmus kontra nacionalizmus. Orwellove úvahy o literatúre a umení, týkajúce sa autorov ako Kipling, Wells, Dickens a Dostojevskij, presahujú rámec literárnych recenzií, ponúkajúce hlboké ponaučenia o ľavičiarstve a nacionalizme. Jeho esejistika sa vyznačuje brilantnosťou, štylistickou precíznosťou, vtipom a sarkazmom, čím premenil písanie o politike a bežnom živote na umenie. Týmto spôsobom si zaslúži pozornosť všetkých, ktorí sa obávajú neobmedzenej moci štátu, skorumpovanej ideológie a propagandy, ktorá ohrozuje tradičný koncept pravdy a lži.

Britský spisovateľ a žurnalista George Orwell (1903 – 1950) sa narodil v Indii ako Eric Arthur Blair. Neskôr žil Mjanmarsku a Francúzsku a bojoval v španielskej občianskej vojne. Preslávil sa najmä svojimi dystopiami Farma zvierat a 1984. Ku koncu druhej svetovej vojny pracoval ako vojnový korešpondent pre rôzne britské noviny z povojnového Francúzska, Rakúska a západnej zóny Nemecka. Zbierka Orwellovych žurnalistických prác Ruiny prenáša čitateľa do víru udalostí spred 70 rokov, do prostredia bombardovaním zničených miest, vojnou vyčerpanej spoločnosti a sprostredkováva autentický pohľad s neočakávanými podrobnosťami. Články menia učebnicové vnímanie vojny na živý, emotívne prežívaný mozaikový obraz osudov, dejov, tendencií a smerovaní.

Eseje Georga Orwella patria v anglickej esejistike k najlepším. Výber obsahuje práce z rokov 1939 - 1949, väčšinou z obdobia druhej svetovej vojny, pôvodne publikované v časopisoch. Eseje sú svojím zameraním veľmi rôznorodé. Vo výbere nájdeme politické eseje - napr. Poznámky o nacionalizme, Ako prekaziť literatúru, ďalej známe eseje o literatúre - Politika versus literatúra, Lear, Tolstoj a šašo. V eseji Raffles a slečna Blandishová Orwell vyjadruje svoje názory na populárnu kultúru.

Orwellov knižný debut Na dne v Paríži a Londýne sa pohybuje na pomedzí sociálnej reportáže a memoárov. Autor v knihe na základe vlastných skúseností a zážitkov ukazuje odvrátenú stranu dvoch európskych metropol na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. Privádza nás medzi ľudí na úplnom okraji spoločnosti – zbedačených pracovníkov vychýrených parížskych hotelov a reštaurácií a anglických tulákov, ktorých systém nezmyselne núti celý deň prekonávať veľké vzdialenosti medzi jednotlivými útulkami. Chudobných a chudobu si nijako neidealizuje, ale čitateľovi predstavuje jej rozmanité podoby – hlad, špinu, zápach, odovzdanosť, prospechárstvo, ale aj hrdosť, vzdor a vzopretie sa osudu. Trvalo niekoľko rokov, kým George Orwell našiel pre túto knihu vydavateľa, dnes už patrí medzi klasické diela hovoriace o nezamestnanosti, chudobe a ľudskej schopnosti prežívať a vynájsť sa aj v tých najhorších podmienkach.

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho. Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody. Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov. Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Román slávneho britského prozaika a esejistu Barmské dni (1934) je zaujímavým príbehom citlivého osamelého úradníčka, životného stroskotanca Johna Floryho, ktorý sa usiluje vykúpiť a vymaniť zo šovinistického prostredia. Jeho súcit s domorodcami sa končí osobnou tragédiou. V románe nenájdeme podrobnejšie informácie o dobovom politickom kontexte. Všetko sa odvíja v malom barmskom skleníku, v jednej z mnohých staníc. Tu skrachovaný pijan stretáva mladú Angličanku, ktorá prišla do Barmy, aby si ulovila muža... Román Barmské dni je plný bolestnej dezilúzie, ktorá rozbíja celistvosť sveta britského impéria i v jeho literárnej rovine, reprezentovanej klasickým realizmom. Je to román o smrti Johna Floryho bez tragického finále, utopeného v bezvýznamnosti nie na konci, lež kdesi zamotane pred ním.

Orwellov román z roku 1939 zachytáva život v Anglicku pred 2. svetovou vojnou očami poisťovacieho agenta Georgea Bowlinga. Priemerný obyvateľ stredoanglického predmestia je navonok prototypom príslušníka strednej vrstvy, ale nedokáže sa vyrovnať so spoločenskou realitou. Nerozumie ani svetu manželky Hildy a jeho dvoch detí. Banálna príhoda nasmeruje jeho myšlienky do detstva, neskazeného sveta chlapčenských zábav. Nájde dostatok odvahy a útek do rodného kraja aj zrealizuje. Namiesto krajiny detstva však nachádza cudzie, neznáme priemyselné mesto. Celou knihou sa vinie myšlienka strachu z blížiacej sa vojny a obavy z uniformnej spoločnosti