George Orwell Knihy

Jedno z najznámejších diel svetovej literatúry nášho storočia spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá v roku 1984 ovláda všetko, vrátane ľudského myslenia. V centre románu sú osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jedinca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Orwell touto knihou už v roku 1948 ponúkol svetu víziu, ktorá sa neskôr stala realitou. Kniha bola nanovo zaradená do edície EVG.

Zvieracia farma je považovaná za najznámejšie dielo Georga Orwella. Ide o politickú satiru na revolúciu,ktorá sa z oslobodenia zmenila na totalitný systém.

George Orwell bol politický autor, no jeho publicistika sa rozprestiera od každodennej politiky po umývanie riadu a pitie anglického čaju. Tento výber obsahuje osemdesiat stĺpčekov z 40. rokov, ktoré písal pre týždenník Tribune, doplnené o jeho eseje a recenzie. V tejto tematicky rôznorodej zbierke sa odráža Orwellova žurnalistická zdatnosť, svetonázorová orientácia a proces skúmania tém, ktoré neskôr spracoval vo svojich románoch, ako sú nedôvera voči intelektuálom, podozrievavosť voči komunizmu, sociálna rozdelenosť a patriotizmus kontra nacionalizmus. Orwellove úvahy o literatúre a umení, týkajúce sa autorov ako Kipling, Wells, Dickens a Dostojevskij, presahujú rámec literárnych recenzií, ponúkajúce hlboké ponaučenia o ľavičiarstve a nacionalizme. Jeho esejistika sa vyznačuje brilantnosťou, štylistickou precíznosťou, vtipom a sarkazmom, čím premenil písanie o politike a bežnom živote na umenie. Týmto spôsobom si zaslúži pozornosť všetkých, ktorí sa obávajú neobmedzenej moci štátu, skorumpovanej ideológie a propagandy, ktorá ohrozuje tradičný koncept pravdy a lži.

Britský spisovateľ a žurnalista George Orwell (1903 – 1950) sa narodil v Indii ako Eric Arthur Blair. Neskôr žil Mjanmarsku a Francúzsku a bojoval v španielskej občianskej vojne. Preslávil sa najmä svojimi dystopiami Farma zvierat a 1984. Ku koncu druhej svetovej vojny pracoval ako vojnový korešpondent pre rôzne britské noviny z povojnového Francúzska, Rakúska a západnej zóny Nemecka. Zbierka Orwellovych žurnalistických prác Ruiny prenáša čitateľa do víru udalostí spred 70 rokov, do prostredia bombardovaním zničených miest, vojnou vyčerpanej spoločnosti a sprostredkováva autentický pohľad s neočakávanými podrobnosťami. Články menia učebnicové vnímanie vojny na živý, emotívne prežívaný mozaikový obraz osudov, dejov, tendencií a smerovaní.

Eseje Georga Orwella patria v anglickej esejistike k najlepším. Výber obsahuje práce z rokov 1939 - 1949, väčšinou z obdobia druhej svetovej vojny, pôvodne publikované v časopisoch. Eseje sú svojím zameraním veľmi rôznorodé. Vo výbere nájdeme politické eseje - napr. Poznámky o nacionalizme, Ako prekaziť literatúru, ďalej známe eseje o literatúre - Politika versus literatúra, Lear, Tolstoj a šašo. V eseji Raffles a slečna Blandishová Orwell vyjadruje svoje názory na populárnu kultúru.

Orwellov knižný debut Na dne v Paríži a Londýne sa pohybuje na pomedzí sociálnej reportáže a memoárov. Autor v knihe na základe vlastných skúseností a zážitkov ukazuje odvrátenú stranu dvoch európskych metropol na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. Privádza nás medzi ľudí na úplnom okraji spoločnosti – zbedačených pracovníkov vychýrených parížskych hotelov a reštaurácií a anglických tulákov, ktorých systém nezmyselne núti celý deň prekonávať veľké vzdialenosti medzi jednotlivými útulkami. Chudobných a chudobu si nijako neidealizuje, ale čitateľovi predstavuje jej rozmanité podoby – hlad, špinu, zápach, odovzdanosť, prospechárstvo, ale aj hrdosť, vzdor a vzopretie sa osudu. Trvalo niekoľko rokov, kým George Orwell našiel pre túto knihu vydavateľa, dnes už patrí medzi klasické diela hovoriace o nezamestnanosti, chudobe a ľudskej schopnosti prežívať a vynájsť sa aj v tých najhorších podmienkach.

Dorothy, žijúca s náladovým otcom, farárom z malého mestečka, plní úlohu poslušnej dcéry a šikanovanej pomocníčky v jeho domácnosti. V myšlienkach sa zaoberá kostýmami pre školskú hru, beznádejou kázania chudobným a dlhmi, ktoré nemôžu zaplatiť. Snaží sa byť ostražitá, aj za tennajmenší hriech či nevhodnú myšlienku sa pichne špendlíkom. Jej rutina sa rozbije, keď sa ocitne na dne a bez práce v Londýne. Má na sebe hodvábne pančuchy, vo vrecku peniaze a nevie si spomenúť na svoje meno. Dobrodružstvo hlavnej hrdinky sa pre Orwella stáva príležitosťou zobraziť spoločnosť, v ktorej sú triedne rozdiely osudové, predsudky hojné, príslušnosť k tej či onej cirkvi je samoúčelnou hrou a viera začína slabnúť tvárou v tvár pochybnostiam.

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho. Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody. Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov. Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Román slávneho britského prozaika a esejistu Barmské dni (1934) je zaujímavým príbehom citlivého osamelého úradníčka, životného stroskotanca Johna Floryho, ktorý sa usiluje vykúpiť a vymaniť zo šovinistického prostredia. Jeho súcit s domorodcami sa končí osobnou tragédiou. V románe nenájdeme podrobnejšie informácie o dobovom politickom kontexte. Všetko sa odvíja v malom barmskom skleníku, v jednej z mnohých staníc. Tu skrachovaný pijan stretáva mladú Angličanku, ktorá prišla do Barmy, aby si ulovila muža... Román Barmské dni je plný bolestnej dezilúzie, ktorá rozbíja celistvosť sveta britského impéria i v jeho literárnej rovine, reprezentovanej klasickým realizmom. Je to román o smrti Johna Floryho bez tragického finále, utopeného v bezvýznamnosti nie na konci, lež kdesi zamotane pred ním.