Meir Shalev patrí k najuznávanejším izraelským prozaikom. Jeho diela sa vyznačujú jedinečným rozprávačským štýlom, ktorý majstrovsky spája humor, tragédiu a hlboký vhľad do ľudskej psychiky. Často sa venuje témam pamäti, rodiny a zložitosti izraelskej spoločnosti, pričom jeho príbehy sú plné bohatých metafor a živých obrazov.
Román izraelského spisovateľa sa odohráva na území dnešného Izraela, no ešte pred jeho vznikom. Opisuje komunitu východoeurópskych emigrantov ako pionierov a ich život v novej krajine. Rozprávačom je Baruch, vnuk jedného zo zakladateľov dediny. Román ponúka očarujúce rozprávanie o neľahkých skúsenostiach židovských prvých osadníkov, napriek tomu je veľmi zábavný a vtipný. Modrý vrch bol preložený do mnohých jazykov a vyvolal zaslúžený ohlas na celom svete.
Autobiografický román, v ktorom nachádzame reálne miesta a reálnych ľudí. Ako prezrádza nadpis, hlavné postavy sú dve: autorova babka Toňa, ktorá pochádzala z Ukrajiny a v tretej aliji (prisťahovaleckej vlne) sa dostala do Palestíny, a obrovský americký vysávač, ktorý jej poslal z Ameriky švagor Ješajahu. Ten kedysi emigroval do Ameriky, kde „rozbehol biznis a zmenil si meno na Sam” - na rozdiel od svojho brata Aharona, ktorý „nikdy nezradil izraelskú zem, vysušoval močiare a vyorával prvé brázdy“. Preňho bol brat Ješajahu dvojnásobný zradca, lebo emigráciou zradil vlasť a nebol „sionista ani socialista“. Jeho pohoršenie vzrástlo, keď mu brat z Ameriky poslal doláre, lebo v Palestíne vládla veľká bieda. „Špinavé kapitalistické“ peniaze poslal naspäť. To zas urazilo a nahnevalo Ješajahua a vymyslel pomstu: bratovej žene Toni poslal obrovský vysávač, ktorý brat nemohol vrátiť, lebo jednak na odoslanie takého obrovského nákladu nemal peniaze a jednak Toňa bola posadnutá čistotou a novú zbraň privítala s otvoreným náručím. Je to ústredná metafora románu. Tonin boj, snaha zachovať všetko čisté, je márny. Nakoniec ju „zradí“ aj samotný vysávač: zistí totiž, že aj v samotnej najmocnejšej zbrani proti večnej špine, vo veľkom americkom vysávači, sa skrýva nazhromaždená špina, ba „dokonca z nej uniká“.
"A joyful round of the seasons in the garden of the best-selling novelist, memoirist, and champion putterer with a wheelbarrow. On the perimeter of Israel's Jezreel Valley, with the Carmel Mountains rising up to the west, Meir Shalev has a large garden, "neither neatly organized nor well-kept," as he cheerfully explains. Often covered in mud and scrapes, Shalev cultivates both nomadic plants and "house dwellers," using his own quirky techniques. He extolls the virtues of the lemon tree; rescues a precious variety of purple snapdragon from the Jerusalem-Tel Aviv highway; does battle with a saboteur mole rat. He even gives us his superior private recipe for curing olives. The book will attract gardeners and literary readers alike, with its appreciation for the joy of living, quite literally, on earth, and for our borrowed time on a particular patch of it--enhanced, the author continually reminds us, by our honest, respectful dealings with all manner of beings who inhabit it with us"-- Provided by publisher
Nezvyčajný poeticko-tragický príbeh z tridsiatych rokov minulého storočia z malej dedinky v Palestíne, o chlapcovi menom Zajde a o jeho matke Judite, o priazeň ktorej sa uchádzajú traja muži.
Rozprávač Jair Mendelson, turistický sprievodca, ktorý sprevádza turistov po jeruzalemských pamiatkach, zájde aj na cintorín príslušníkov Palmachu, pozemnej armády ktorá bojovala počas izraelskej vojny za nezávislosť. Na cintoríne sa jeden osemdesiatročný Američan, niekdajší príslušník Palmachu, rozhovorí o akomsi chlapcovi, ktorý počas bitky o kláštor tesne pred smrťou vypustil poštového holuba za svojím dievčaťom do Tel Avivu. Nevieme, kto je tento chlapec, nevie to ani rozprávač Jair Mendelson, zatiaľ nevieme nič ani o tom dievčati... Košatý príbeh sa pred čitateľmi rozvíja, priberá ďalšie postavy a motívy a na konci zakročí aj smrť; akoby trest za to, že v živote nebolo všetko kóšer.
From the author of the acclaimed novel A Pigeon and a Boy comes a charming tale of family ties, over-the-top housekeeping, and the sport of storytelling in Nahalal, the village of Meir Shalev’s birth. Here we meet Shalev’s amazing Grandma Tonia, who arrived in Palestine by boat from Russia in 1923 and lived in a constant state of battle with what she viewed as the family’s biggest enemy in their new land: dirt. Grandma Tonia was never seen without a cleaning rag over her shoulder. She received visitors outdoors. She allowed only the most privileged guests to enter her spotless house. Hilarious and touching, Grandma Tonia and her regulations come richly to life in a narrative that circles around the arrival into the family’s dusty agricultural midst of the big, shiny American sweeper sent as a gift by Great-uncle Yeshayahu (he who had shockingly emigrated to the sinful capitalist heaven of Los Angeles!). America, to little Meir and to his forebears, was a land of hedonism and enchanting progress; of tempting luxuries, dangerous music, and degenerate gum-chewing; and of women with painted fingernails. The sweeper, a stealth weapon from Grandpa Aharon’s American brother meant to beguile the hardworking socialist household with a bit of American ease, was symbolic of the conflicts and visions of the family in every respect. The fate of Tonia’s “svieeperrr”—hidden away for decades in a spotless closed-off bathroom after its initial use—is a family mystery that Shalev determines to solve. The result, in this cheerful translation by Evan Fallenberg, is pure delight, as Shalev brings to life the obsessive but loving Tonia, the pioneers who gave his childhood its spirit of wonder, and the grit and humor of people building ever-new lives.
Baruch blickt zurück auf seine Kindheit in einer kleinen Siedlung in der Jesreel-Ebene, im heutigen Israel. Humorvoll werden die einzelnen Dorfbewohner charakterisiert: der konspirative Rilow, der am liebsten noch die Geburt seiner Tochter geheimhalten will; Fejge, um die sich die wildesten Gerüchte ranken; Baruch selbst, der Lauscher an der Wand, der von seinem Grossvater allein erzogen wird.
Um sein Haus im Norden Israels hatte Meir Shalev einen Garten – mit lauter wilden Blumen, Sträuchern und Bäumen, die er liebevoll hegte und pflegte. Jede Pflanze, die heranwuchs, jedes Tier, das ihm im Garten begegnete, löste Gedanken, Erinnerungen, Geschichten über Natur und Kulinarik aus, über Geschichte und Gegenwart, Mensch und Kreatur, Liebe und Literatur. Ein Selbstporträt des Künstlers als Gärtner, voller Lebensweisheit und Humor.
Im Anfang war das Wort. Aber wer gab wem den ersten Kuss? Worüber wurde zum ersten Mal gelacht, zum ersten Mal geweint? Wer empfand den ersten Hass? Wovon handelte der erste Traum? Meir Shalev spürt in der Bibel den ersten Malen nach mit überraschenden Ergebnissen."
