Erich Maria Remarque Knihy

Na prahu druhej svetovej vojny v Európe zatienenej mrakom fašizmu utekajú z Nemecka pred prenasledovaním pokrokoví intelektuáli, spisovatelia, politici i prostí ľudia, čo sa „prehrešili“ neárisjkým pôvodom. Musia sa spoliehať iba sami na seba, na vlastný dôvtip, odvahu, vynachádzavosť - a nadobrých priateľov, ktorí sa napokon predsa len nájdu. Takýto osud má aj mladý Ludwig Kern, nútený ujsť z Nemecka pre zmiešaný pôvod. Na ceste stretne všetko dobré i zlé - vidí smrť, zažije zradu, podlosť, stretne lásku, spozná oddanosť, vernosť a nezištnosť. Naučí sa veriť sebe, byť vytrvalý a predovšetkým stretne priateľov, ktorých obraz v ňom pretrvá naveky.

Vojnový román Na západe nič nové, ktorý vyšiel v roku 1929, preslávil autora takpovediac za noc. V priebehu osemnástich mesiacov bol preložený do 25 jazykov a vyšiel v celkovom náklade 3,5 milióna výtlačkov. Jeho filmové spracovanie vyvolalo skutočný škandál: verejnosť bola šokovaná pravdivým, realistickým zobrazením vojny, ktorá zničila celú vtedajšiu mladú generáciu, pretože neodvratne predurčovala osudy – aj osud devätnásťročného Paula Bäumera a jeho šiestich spolužiakov, ktorí nasadzovali svoje životy v nezmyselných bojoch netušiac, že z hrozného vojnového besnenia pre nich už niet návratu.

Román Iskra života z roku 1952, ktorý vychádza prvý raz v slovenskom preklade, patrí k Remarquovým najsilnejším protivojnovým dielam a jeho humanistické posolstvo je mimoriadne aktuálne aj v dnešnom konfliktmi zmietanom svete. Román zachytáva príbehy väzňov a ich strážcov vo fiktívnom koncentračnom tábore Mellern, presnejšie v jeho časti zvanej Malý tábor, kam premiestňovali tých, čo už neboli schopní pracovať. Skupina dvanástich „veteránov“ tam dožíva v neľudských podmienkach, pri živote ich drží už len iskierka nádeje, že toto peklo sa čoskoro skončí. Je jar 1945 a opakované bombardovanie neďalekého mesta svedčí o tom, že front je už blízko a s ním aj možné oslobodenie...

Nemecký vojak Ernst Graeber odchádza z východného frontu domov na dovolenku, avšak zisťuje, že aj tu vojna nivočí životy.

Nosnou myšlienkou tohto románu je kamarátstvo a láska. Kamarátstvo muža k mužovi obetavé až po sebažertvu, verné až za smrť. Láska bez fráz a pátosu, obyčajná, dojemná, silná, ohrozená nepriazňou osudu, tragická a predsa vtláčajúca životu zmysel. Remarque nehľadá šťastný koniec, jeho hrdinovia nekráčajú v ústrety prijateľnej budúcnosti, a predsa niet v románe ani zrnka pesimizmu, napriek stroskotaniam je v ňom radosť a chuť pretĺcť sa, nájsť svetlé morálne pramene.

Život v Nemecku po prvej svetovej vojne, zložité hospodárske pomery poznačené infláciou a komplikované ľudské vzťahy sú témou Remarquovho románu Čierny obelisk. Do tohto rámca zasadzuje autor príbeh svojej hlavnej postavy Ludwiga, hudobníka, ktorý pracuje vo firme vyrábajúcej a predávajúcejnáhrobné kamene. Smrť je v tomto svete jedinou istotou. S Ludwigom sa dostávame do pestrého života v mestečku Werdenbrucku s jeho statočnými ľuďmi, robotníkmi, príležitostnými umelcami, básnikmi, povaľačmi, barovými umelkyňami; pred nami defiluje svet krčiem a kaviarní, dýcha na nás atmosféra politických zrážok, ruvačiek a spolkov, v ktorej sa rodil hnedý fašistický mor. Ludwiga nájdeme u kočujúcich umelkýň a náhodných lások a spolu s ním prežívame jeho úprimnú lásku k tajomnej Izabele v ústave choromyseľných, sledujeme ho pri dišputách s priateľmi, farárom a lekárom. Ludwigova láska sa končí nešťastne, hrdina opustí Werdenbruck a usadí sa nakoniec v Berlíne. Čierny obelisk je Remarquov umelecky a ideovo najzrelší román. Večne živý lyrizmus podfarbený iróniou a satirou si podmaňuje čitateľa a uvádza ho do nezabudnuteľného remarquovského sveta, ktorý nič nestratil na svojej príťažlivosti a bezprostrednosti. Je to román nasýtený dejom, prenikavým pohľadom na skutočnosť a jej vývinové tendencie, láskou k človeku a vierou, že to, čo je v ňom ľudské a dobré, nikdy nezahynie.

Z prostredia emigrantov v Paríži. Hlavní hrdinovia sa snažia uniknúť pred rozmáhajúcim sa fašizmom.

Noc v Lisabone, ktorá vychádza v novom vydaní, patrí k Remarquovým najznámejším dielam. Podobne ako v ostatných autorových románoch s tematikou druhej svetovej vojny aj v nej pred čitateľom ožíva vzrušujúci a napínavý príbeh nemeckého emigranta, ktorý po strastiplných zážitkoch vo fašistickom Nemecku v roku 1942 rezignuje a vzdáva sa poslednej nádeje na záchranu. Pod vplyvom tragédie, čo v ňom uhasila i tú najmenšiu iskierku nádeje, prepúšťa v Lisabone svoj pas a lodné lístky do Ameriky inému zúfalcovi, takisto emigrantovi, s ktorým sa stretol na lisabonskom nábreží. Nechce za to peniaze ani nijakú inú odmenu, žiada len jedno: aby s ním strávil jedinú noc a vypočul si smutný príbeh jeho lásky a života v jednom z najpohnutejších období ľudskej histórie.

Německý emigrant Josef Baumann-Schwarz vypráví příběh své velké lásky člověku, kterého náhodou potká v lisabonském přístavu, posledním útočišti těch, kdo prchají před Hitlerem na západ. Instinkt pronásledovaného mu napovídá, že neznámý je stejný štvanec jako on. Musí někomu vylíčit svůj příběh, aby přetrval, aby se uchoval obraz jeho zemřelé ženy, protože se obává, že jeho vlastní paměť podlehne časem milosrdnému zapomnění. Věnuje krajanovi i dva lodní lístky, pas a vízum do Ameriky, jako by mu symbolicky odkazoval svou osobnost i svůj osud.

Mladá Lillian Dunkerqueová bojuje vo švajčiarskom sanatóriu Bella Vista so zákernou pľúcnou chorobou a verí, že sa uzdraví. Keď sa však nečakane dozvie krutú pravdu o svojom zdravotnom stave, rozhodne sa okamžite opustiť sanatórium, aby mohla naplno prežiť posledné mesiace života, čo jej ešte ostávajú. Spolu s automobilovým pretekárom Clerfaytom odchádza do Paríža, na Sicíliu a neskôr i do Benátok, kde neúprosná choroba udrie znova. Dobrodruh a hazardér Clerfayt je do krásnej, krehkej Lillian bláznivo zaľúbený a ponúka jej manželstvo a útočisko vo svojom dome na Riviére. Osud však o oboch rozhodne celkom inak, po svojom...