Milorad Pavić Knihy

V románe Znamienko krásy sa ocitáme in medias res v zlomovej situácii manželského páru maliarov: manželom s pomerne veľkým vekovým rozdielom počas Noci múzeí vykradnú byt do poslednej ihly; situáciu riešia odchodom do Ženevy, kde má maliar svojho galeristu a jeho obrazy sa tam pomerne dobre predávajú; v jednej alternatíve budúcnosti maliarova žena odíde od manžela a on zostáva sám, ďalej tvorí v Ženeve; po rokoch sa rozhodne navštíviť Belehrad práve počas Noci múzeí a zistí, že v ich byte je inštalovaná výstava jeho diel - všetko je tam zariadené tak ako pred vykradnutím bytu a pri názve výstavy figuruje aj dátum jeho úmrtia; v druhej alternatíve budúcnosti manželka zostáva s ním, no venuje sa vlastným, čoraz úspešnejším výtvarným projektom - zdokonaľovaniu už známych obrazov, čím si získa oveľa väčšiu slávu ako jej manžel...

Héra a Leander jsou podle legendy milenci, jejichž odloučení zruší teprve smrt. Pavicův Leander je starý mnich, který se v 17. století rozhodne stavět před postupujícími Turky chrámy svaté Bohorodičky, aby zpomalil jejich postup, a Héra mladá studentka chemie a hudebnice, která žije v Bělehradu na konci 20. století. Milence neodděluje moře jako ve staré legendě, nýbrž čas. Pavić vypráví dva příběhy o umírání a nacházení, které se střetávají uprostřed knihy, po plavbě mořem času a nalezení konečné jednoty. Vnitřní strana větru je současně kniha o různých rychlostech našeho vnímání, bytí a prožívání. Každý vějící vítr má dvě strany: vnější, která je naší vzdálenou budoucností, a vnitřní, která se realizuje v průběhu následujících dní. Záleží jen na nás, kterou chceme poznat dřív.

V knihe poviedok narába s mystikou a históriou Balkánu a Orientu, z ktorých nám pripravil mimoriadne silný elixír autorskej fikcie.

Tmeliacim prvkom troch relatívne samostatných príbehov románu Druhé telo je kamenný prsteň z obdobia Etruskov, "živá voda" z troch prameňov – šťastia, lásky a zdravia a teória o vzkriesení, "druhom tele" – presvedčenie, že pri vzkriesení nejde o vzkriesenie duše, ale vzkriesenie tela, toho tela, v ktorom sme žili. Hlavný hrdina, mŕtvy spisovateľ, čiastočne alter ego samého Pavića, dostane do daru kamenný prsteň. V súvislosti s legendami, čo sa o ňom dozvedel, začína pátrať po jeho pôvode, pričom zistí, že podobný prsteň vlastnili aj veľké postavy srbského písomníctva Zaharija Orfelin a Gavril St. Venclović – obidvaja sa predstavia v príbehoch o tajomnom kamennom prsteni a peripetiách spojených s jeho získaním či vlastnením. Knižka je napísaná tradične strhujúco, s maximálnym rozprávačským zanietením.

Historický román je ojedinelou sondou do prehistórie civilizácie kultúry, ktorá na základe zhromažďovania poznatkov o národe Chazarov odhaľuje korene a tradície, utvárajúce súčasné ľudské vedomie. Z historických zápisov, reálnych i vymyslených dokladov vytvára Pavić jedinečnú montáž, vktorej sa stierajú hranice medzi skutočnosťou a literárnou fikciou. Z útrob dejín, z prachu púští, prastarých zvukov vetra a vody vystupujú dávno zasunuté vrstvy nášho vedomia: solúnski bratia Konštantín a Metod, chazarská princezná Ateh, démoni, lovci snov a celý rad iných, známych i neznámych postáv....

Krajina maľovaná čajom patrí medzi vrcholné dôkazy Pavićovho majstrovstva, demonštruje autorovu virtuózne rozpracovanú metaforiku a bohatú obrazotvornosť. Hlavným hrdinom románu je Atanasije Svilar, štyridsaťročný architekt. Ako architekt sa Svilar nevie presadiť: robí "domy bez tieňov", pretože jeho projekty zostávajú iba na papieroch. Vo svojich najlepších rokoch pátra po príčinách svojich neúspechov a zdá sa, že je už na stope: na mape Belehradu spája "sladké miesta" svojej mladosti, kde sa stretával alebo kam chodieval so ženami, a pokúšal sa "prečítať odkaz" zo spomienok na niekdajšie stretnutia. Svilarov život sa v románe predstavuje ako "tajomstvo s kľúčom", ale tajomstvo, ktoré nie je jednoduché odomknúť, ani keď máme kľúč v rukách: treba ešte pátrať po zámke.

Svetoznámy autor Chazarského slovníka čitateľom tentoraz ponúka strhujúci príbeh otca a syna Sofronija a Haralampija Opujićovcov z konca osemnásteho storočia. Obidvaja sú spojení nielen krvným putom, ale akoby aj spoločnou identitou – jeden je obráteným obrazom druhého. Motív tarotových kariet, ktoré sú už stáročia pomôckou pri vykladaní osudu, je v tejto knihe spúšťacím mechanizmom na rozvíjanie spletitých liniek životných dráh; vďaka rozprávačskému majstrovstvu Milorada Pavića a jeho vybrúsenému zmyslu pre imagináciu je podobenstvo o prekonávaní predurčenosti životnej púte mimoriadne čitateľsky atraktívne. Román bol preložený do viacerých svetových jazykov, v angličtine vyšiel v dvoch vydaniach. Špecifickou prílohou knihy je aj súbor tarotových kariet v byzantskej podobe.

Nejnovější kniha balkánského magického realisty přináší v osmatřiceti kapitolách fiktivní příběhy o osmatřiceti zemích a jejich literaturách. Pavić nechává vyprávět autory, kteří žijí pouze v jeho fantazii, o svých městech, mezi nimiž nemůže chybět ani Praha. Jedinečná hra se čtenářem, v níž se odráží kouzelný svět autora fenomenální knihy-románu Chazarský slovník.

Milorad Pavic, the brilliantly innovative author whose first novel, the phenomenal Dictionary of the Khazars, inspired readers to look at literature in a new and unique way, and whose second, Landscape Painted with Tea, virtually created a new set of directions by which to interpret fiction, now gives us The Inner Side of the Wind, a magically entertaining love story that spans two centuries. In his most personal and intimate work to date, Pavic parallels the myth of Hero and Leander, telling of two lovers in Belgrade, one from the turn of the eighteenth century and the other from early in the twentieth, who reach out to each other from across the gulf of time. So that the reader is afforded the opportunity to read the novel from either lover's point of view, it is approachable from either the front cover (Hero's story) or the back (Leander's). In this way, the lovers' paths converge both figuratively and physically, ultimately joining at the center of the book, no matter whose story one has chosen to explore first. In the playfully inventive manner in which it suggests new ways for language to shape human thought, The Inner Side of the Wind is everything we have come to expect from this remarkable writer: pure Pavic!