Milorad Pavić Poradie kníh

V knihe poviedok narába s mystikou a históriou Balkánu a Orientu, z ktorých nám pripravil mimoriadne silný elixír autorskej fikcie.

Krajina maľovaná čajom patrí medzi vrcholné dôkazy Pavićovho majstrovstva, demonštruje autorovu virtuózne rozpracovanú metaforiku a bohatú obrazotvornosť. Hlavným hrdinom románu je Atanasije Svilar, štyridsaťročný architekt. Ako architekt sa Svilar nevie presadiť: robí "domy bez tieňov", pretože jeho projekty zostávajú iba na papieroch. Vo svojich najlepších rokoch pátra po príčinách svojich neúspechov a zdá sa, že je už na stope: na mape Belehradu spája "sladké miesta" svojej mladosti, kde sa stretával alebo kam chodieval so ženami, a pokúšal sa "prečítať odkaz" zo spomienok na niekdajšie stretnutia. Svilarov život sa v románe predstavuje ako "tajomstvo s kľúčom", ale tajomstvo, ktoré nie je jednoduché odomknúť, ani keď máme kľúč v rukách: treba ešte pátrať po zámke.

V románe Znamienko krásy sa ocitáme in medias res v zlomovej situácii manželského páru maliarov: manželom s pomerne veľkým vekovým rozdielom počas Noci múzeí vykradnú byt do poslednej ihly; situáciu riešia odchodom do Ženevy, kde má maliar svojho galeristu a jeho obrazy sa tam pomerne dobre predávajú; v jednej alternatíve budúcnosti maliarova žena odíde od manžela a on zostáva sám, ďalej tvorí v Ženeve; po rokoch sa rozhodne navštíviť Belehrad práve počas Noci múzeí a zistí, že v ich byte je inštalovaná výstava jeho diel - všetko je tam zariadené tak ako pred vykradnutím bytu a pri názve výstavy figuruje aj dátum jeho úmrtia; v druhej alternatíve budúcnosti manželka zostáva s ním, no venuje sa vlastným, čoraz úspešnejším výtvarným projektom - zdokonaľovaniu už známych obrazov, čím si získa oveľa väčšiu slávu ako jej manžel...

Tmeliacim prvkom troch relatívne samostatných príbehov románu Druhé telo je kamenný prsteň z obdobia Etruskov, "živá voda" z troch prameňov – šťastia, lásky a zdravia a teória o vzkriesení, "druhom tele" – presvedčenie, že pri vzkriesení nejde o vzkriesenie duše, ale vzkriesenie tela, toho tela, v ktorom sme žili. Hlavný hrdina, mŕtvy spisovateľ, čiastočne alter ego samého Pavića, dostane do daru kamenný prsteň. V súvislosti s legendami, čo sa o ňom dozvedel, začína pátrať po jeho pôvode, pričom zistí, že podobný prsteň vlastnili aj veľké postavy srbského písomníctva Zaharija Orfelin a Gavril St. Venclović – obidvaja sa predstavia v príbehoch o tajomnom kamennom prsteni a peripetiách spojených s jeho získaním či vlastnením. Knižka je napísaná tradične strhujúco, s maximálnym rozprávačským zanietením.

Svetoznámy autor Chazarského slovníka čitateľom tentoraz ponúka strhujúci príbeh otca a syna Sofronija a Haralampija Opujićovcov z konca osemnásteho storočia. Obidvaja sú spojení nielen krvným putom, ale akoby aj spoločnou identitou – jeden je obráteným obrazom druhého. Motív tarotových kariet, ktoré sú už stáročia pomôckou pri vykladaní osudu, je v tejto knihe spúšťacím mechanizmom na rozvíjanie spletitých liniek životných dráh; vďaka rozprávačskému majstrovstvu Milorada Pavića a jeho vybrúsenému zmyslu pre imagináciu je podobenstvo o prekonávaní predurčenosti životnej púte mimoriadne čitateľsky atraktívne. Román bol preložený do viacerých svetových jazykov, v angličtine vyšiel v dvoch vydaniach. Špecifickou prílohou knihy je aj súbor tarotových kariet v byzantskej podobe.

Héra a Leander jsou podle legendy milenci, jejichž odloučení zruší teprve smrt. Pavicův Leander je starý mnich, který se v 17. století rozhodne stavět před postupujícími Turky chrámy svaté Bohorodičky, aby zpomalil jejich postup, a Héra mladá studentka chemie a hudebnice, která žije v Bělehradu na konci 20. století. Milence neodděluje moře jako ve staré legendě, nýbrž čas. Pavić vypráví dva příběhy o umírání a nacházení, které se střetávají uprostřed knihy, po plavbě mořem času a nalezení konečné jednoty. Vnitřní strana větru je současně kniha o různých rychlostech našeho vnímání, bytí a prožívání. Každý vějící vítr má dvě strany: vnější, která je naší vzdálenou budoucností, a vnitřní, která se realizuje v průběhu následujících dní. Záleží jen na nás, kterou chceme poznat dřív.

Historický román je ojedinelou sondou do prehistórie civilizácie kultúry, ktorá na základe zhromažďovania poznatkov o národe Chazarov odhaľuje korene a tradície, utvárajúce súčasné ľudské vedomie. Z historických zápisov, reálnych i vymyslených dokladov vytvára Pavić jedinečnú montáž, vktorej sa stierajú hranice medzi skutočnosťou a literárnou fikciou. Z útrob dejín, z prachu púští, prastarých zvukov vetra a vody vystupujú dávno zasunuté vrstvy nášho vedomia: solúnski bratia Konštantín a Metod, chazarská princezná Ateh, démoni, lovci snov a celý rad iných, známych i neznámych postáv....