Etablovaná a oceňovaná autorka Hana Košková nadväzuje na vydané knihy povestí Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti. V povestiach z Novohradu Klotildin čardáš umelecky spracovala archívne materiály o novohradských muzikantoch, ktorí preslávili región nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v iných častiach Európy. Príbehy spojené s muzikou sú prizdobené fantáziou, imagináciou a fabuláciou. Čitateľom sprístupnia dianie v dávnych časoch a ich vizuálnu predstavu podporia ilustrácie Miroslava Regitka.
Spisovateľka Hana Košková rada pre deti píše príbehy. Nechýbajú ani v tejto
knižke Žuvačkový strom , ktorú si môžete prečítať. O čom sa v nej dočítate?
Všetky príbehy sú z Ovocnej triedy jednej školy. Dozviete sa z nich o
asfaltovom dobrodružstve, prefíkanej dážďovke, o mačke kleptomanke,
žuvačkových stromoch, atramentovej rybe, škrečkovi Paxovi, ale aj o tom, že
koláž nie je koláč. No aj o všeličom inom.
Šikovná a múdra piatačka Lola Holá má okrem čudného priezviska jeden veľký problém. Dyskalkúliu. Že čo to je? O rôznych poruchách učenia, o denných trampotách a zážitkoch školáčky Loly a jej výnimočných spolužiakov si prečítate v tejto knižke. Naučí vás porozumieť tomu, že každý z nás je iný a mnohí si nesieme životom rôzne problémy a ťarchy – hendikepy. Ukáže vám, že aj deti s hendikepom vedia v niečom vyniknúť a môžu žiť plnohodnotný, užitočný a krásny život.
Spisovateľka, poetka a prekladateľka Hana Košková (1942) je jednou z najvnímavejších a najpresvedčivejších autoriek trvalo zakotvených v slovenskej literatúre. Pre jej poéziu je charakteristická úspornosť výrazu, minimalizmus a obraznosť. Jej verše sú ako šperky, cez ktoré vnímame autorkin vonkajší a vnútorný svet. V tematickom okruhu načiera do intímnych zákutí, ale nevyhýba sa ani otázkam s filozofickým podtextom. Je predovšetkým vizuálnym tvorcom, obrazy, ktorými investuje do metafor, epitetá aj iné básnické prostriedky, sa vyznačujú osobitým výtvarným nábojom. V Chránenom území lyrický subjekt nostalgicky pociťuje potrebu vracať sa k počiatkom, vyvoláva si jednotlivé známky počiatku (sa musím vrátiť/ odkiaľ som prišla z prvého po posledný/ čas), vyjadruje túžbu po bode, v ktorom je ešte harmónia a z ktorého sa začína odvíjať život chápaný ako cesta, (S tromi horami/ na chrbte so zabudnutou taškou/ v neznámom kupé/ vraciam sa do/ plodovej vody/ bojím sa schodov vedúcich do prázdna), ale aj ako scéna, divadlo, v ktorom účinkujeme.
Spisovateľka Hana Košková, autorka viacerých básnických zbierok, sa vo svojej najnovšej práci zaoberá témou straty blízkeho človeka, čo sa prejavuje v osamelosti a hľadaní novej rovnováhy. Jej poézia dokáže preniknúť do hĺbky pocitov, pričom využíva stručnosť a presnosť výrazu. Príkladom je báseň Sen, kde autorka zachytáva komplexné emócie v jednoduchých veršoch: „Hľadala som ťa / hladná zo svadieb / sýta z pohrebov...“. Takáto schopnosť vyjadriť univerzálne prežívanie v niekoľkých slovách oslovuje čitateľov, ktorí si môžu v jej veršoch nájsť vlastné príbehy. Koškovej poézia sa vyznačuje aj kontrastom medzi opismi prírody a ľudskými pocitmi, čo posilňuje myšlienkový obsah. V básni Záhrada autorka píše: „...stromy / bozkávajú vzduch / pred víchricou / nekľačia na / kolenách…“, čím vytvára silný emocionálny obraz. Jej dielo, plné irónie a poetického nadľahčenia, ponúka čitateľom vyváženú zbierku, ktorá je estetickým zážitkom. Zbierku ilustroval akad. maliar Martin Kellenberger.
Keby tak vedeli rozprávať zrúcaniny starých vodných a veterných mlynov a obilných sýpok, ozrutné mlynské kolesá s dômyselne vybudovanými náhonmi pri dedinských jarkoch, vekmi ohlodané kamenné žarnovy... Ale čo neprezradia nemí pamätníci zašlých čias, to vypátrala a vo viac ako tridsiatke príbehov rozpovedala zberateľka povestí a spisovateľka Hana Košková. Dozviete sa o tajomnom pomocníkovi z potočného mlyna, o mlynárkiných gagarínkach, rozlúsknete tajomstvo Ištokovho mlyna i mlyna pri bzovíckom kláštore, nazriete do mlyna, v ktorom našiel útočisko Turek a dozviete sa veľa ďalších zaujímavostí a príbehov spojených s mlynárskym remeslom.
Autorka Hana Košková otvára brány detskej čitateľskej zvedavosti. Škriatkovia
sú neviditeľné rozprávkové bytosti, ktoré žijú aj tam, kde by ich nikto
nečakal. Vyskytujú sa aj v našich kúpeľoch na Slovensku - Piešťanko, Bardej,
Smrdáčik, Sklenôčka, Sliačanka a ďalší. Bývajú v kúpeľných dvoranách,
premávajú sa po chodbách, ukrývajú vo vreckách lekárskych plášťov. Niektorí z
nich sú veľkí výmyselníci. No aj zlomyseľníci. Patrí k nim aj kúpeľný škriatok
Piešťanko. Býva vo veľkej modrej váze v kúpeľnej dvorane kúpeľov Piešťany.
Odtiaľ vychádza každý deň za dobrodružstvami. Stvára šibalstvá, neplechu,
stretáva sa so škriatkami a škriatkuľkami z iných kúpeľov. Niektorí ho majú
radi, iní nie. Najmä ak zistia, že im urobil niečo nepríjemné. Nepríjemnosti
sa mu stávajú veľmi často. Zážitky s nim majú i kúpeľní hostia. Pani Nitková,
kuchár Gebuzina, jeho spoločník Smrdáčik, ale aj iní, o ktorých sa deti v
tejto knižke dozvedia. No aj na Piešťanka sa nájde niekto, kto skrotí jeho
huncútstva... Knihu Hany Koškovej ilustrovala Daniela Ondreičková. Knihu z
verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom
projektu.
Dráma zavlečených dvojčiat, z ktorých Turci vychovali janičiarov, čerpá z historických udalostí počas tureckej okupácie Slovenska i zo starej legendy o dievčati, ktoré sa v snahe ostať v blízkosti svojho brata vydávalo za chlapca. Nikto neodhalil jej tajomstvo – až na jedného... Z konfliktu sa niekedy vie zrodiť láska, ale vojna láske nepraje a vie byť veľmi krutá... Dráma sa zauzľuje, janičiarka bojuje proti vlastným i sama proti sebe...
