Stanislav Šmatlák Knihy

Druhý zväzok Dejín slovenskej literatúry pokrýva z časového hľadiska 19. storočie (klasicizmus, romantizmus a realizmus) a prvú polovicu 20. storočia.

Už klasické dielko slovenskej literatúry patrí do odporúčaného čítania pre žiakov základnej školy. Naplno sa v ňom prejavuje autorov svojský štýl, zviazanosť s prírodou, láskavý humor a odľahčený pohľad na vážne životné veci. Jeho hrdina prežíva vzácne chvíle medzi dedinskými muzikantmi a ich pričinením si začína uvedomovať skutočné hodnoty. Príbeh bol aj sfilmovaný pod názvom Otec ma zderie tak či tak.

Koľko generácií sedemnásťročných vyrastie za 113 rokov? Ako sa za ten čas zmenil svet, v ktorom sa cítia dospelí? A predsa nad jedným potichu žasneme...

Jeho veľkou epickou skladbou je Hájnikova žena. Predobrazom hlavných postáv sú hájnik Ľach a jeho žena Mária, ktorí žili v hájovni v Rovniciach. V spoločnosti tejto rodiny sa autor cítil veľmi dobre. Dej je jednoduchý a skromný. Je založený na konflikte medzi hájnikovou rodinou Čajkovou a zemanovým synom Artušom. Medzi hlavné postavy v tomto diele patrí Michal Čajka – syn nebohého horára, Hana – jeho žena, ktorá spolu so svojím mužom predstavuje cnosť a mravnosť a na druhej strane stojí mladý pán Artuš Villáni, ktorý svojím pokusom zviesť Hanku, predstavuje mravne zvrhlú spoločnosť. Text Hájnikovej ženy v tomto vydaní bol prevzatý z vydania v edícii Zlatý fond slovenskej literatúry, vydaného v Tatrane v roku 1973. Rovnako tak ide o vydanie bez poznámkového aparátu. Na konci vydania je doslov Viliama Turčányho "Hviezdoslavova Hájnikova žena". Obsahuje taktiež 8 strán čiernobielej obrazovej prílohy a na prebale sú úryvky literárnej kritiky k Hájnikovej žene.

/ 9. - 18. storočie / Štvrté vydanie syntetických dejín národnej literatúry od jej počiatkov, od obdobia stredoveku, humanizmu a renesancie, baroka, po obdobie osvietenstva. Základný učebný text na vysokých školách.

V čase, keď v myslení o literatúre a jej hodnoteniach dochádza k istej nivelizácii hodnôt, vo svojich časopiseckých a televíznych vystúpeniach ukazuje sa Valér Mikula ako kritik, ktorý búri pokojné hladiny pochvalného tónu recenzií a literárnych bilancovaní. Jeho literárnokritický záujem svojským spôsobom zapadá aj do širších súčasných spoločenských úsilí o aktivizáciu tvorivého myslenia v každom odvetví nášho života.Výber z jeho literárnych kritík, recenzií, glos a portrétových štúdií je tematicky rozdelený do troch častí: poézie, prózy a literárnej vedy a zachytáva Mikulovu aktivitu zhruba za dve desaťročia. Vidieť z nej, že niektorí autori ho zaujímajú dlhodobejšie (Š. Moravčík, V. Šikula, R. Sloboda), iní krátkodobo či jednorazovo, voči niektorým črtám súčasnej literárnej produkcie, najmä v oblasti poézie, pociťuje isté averzie. Z básnikov venuje pozornosť najmä mladším, od debutantov, debutujúcich i v zborníkoch, až po Strážaya. Iným popredným predstaviteľom súčasnej modernej slovenskej poézie venoval pozornosť vo svojej nedávno vydanej literárnovednej publikácii Hľadanie systému obraznosti.