Martin Slobodník Poradie kníh

Podtitul: Multikultúrne procesy, Migrácia a náboženstvo v strednej Európe. Kniha ponúka úvahy o najrozmanitejších formách interkultúrnej komunikácie v minulosti a súčasnosti, ktoré sa vzťahujú k nášmu geografickému priestoru.

Autor Martin Slobodník a fotograf Pavol Breier predstavujú unikátny svet tibetskej kultúry prostredníctvom histórie a súčasnosti kláštora Labrang v severovýchodnom Tibete. Ich dielo zachytáva vyše tristoročnú históriu Labrangu, jedného z najvýznamnejších kláštorov tibetského buddhizmu, a jeho premeny za posledných dvadsať rokov. Na základe pozorovaní a rozhovorov s miestnymi Tibeťanmi, Číňanmi a čínskymi moslimami, Chuejmi, sa zaoberajú rôznorodými aspektmi tibetského náboženstva, kultúry a histórie, vrátane vzdelávania mníchov, tradičných sviatkov a života nomádov. Autor sa nesnaží o idealizovaný obraz Tibetu, ale skôr poukazuje na problémy a výzvy, ktorým čelí súčasná tibetská spoločnosť, ako je spolužitie Tibeťanov s inými etnikami a interakcie medzi rôznymi náboženstvami. Zohľadňuje aj moderné dejiny, keď kláštor čelil zničujúcim politickým kampaniam v 60. rokoch 20. storočia. Zároveň načrtáva napätie medzi modernizačnými tlakmi a úsilím Tibeťanov zachovať si kultúrne a náboženské tradície v globalizovanom svete. Sprievodné fotografie Pavla Breiera zachytávajú vizuálnu podobu tibetského sveta a atmosféru tohto jedinečného regiónu a jeho obyvateľov.

Publikácia analyzuje vzťahy medzi Centrálnym Tibetom, kde vládli predstavitelia rodu Phagmodupa a mingskou Čínou v rokoch 1368 – 1434. Vychádzajúc z kontextu tradičných zahraničných vzťahov cisárskej Číny s jednotlivými ríšami Centrálnej Ázie autor si podrobne všíma väzby medzi Čínou a Tibetom, opierajúc sa o primárne pramene v čínštine a tibetčine. Okrem politických súvislostí M. Slobodník poukazuje aj na úlohu tibetského buddhizmu vo vzájomných vzťahoch a na obchod medzi Tibetom a Čínou. S cieľom ilustrovať dobový charakter čínsko-tibetských vzťahov autor porovnáva politiku čínskej dynastie Ming voči iným častiam Centrálnej Ázie a ponúka aj diachronický komparatívny rámec čínsko-tibetských vzťahov. Vzhľadom na aktuálny problém postavenia Tibetu v Číne, v ktorom je predmetom sporu aj interpretácia vzájomných vzťahov v jednotlivých historických etapách, publikácia prispieva k osvetleniu komplexných a špecifických väzieb medzi Čínou a Tibetom na prelome 14. a 15. storočia.

Publikácia je venovaná cestovateľom pochádzajúcim z územia dnešného Slovenska a Čiech, ktorí v priebehu 19. storočia a prvej polovice 20. storočia navštívili krajiny Ázie a Afriky. Vďaka cestopisom, odborným článkom, zbierkam umeleckých predmetov a fotografií, verejným prednáškam takých významných cestovateľov, akými boli Ludwig von Höhnel, József Zichy, Karl Ludwig Libay, Erwin Dubský, Josef Kořenský, Joe Hlucha či Václav Stejskal, sa u nás v odbornej i laickej verejnosti vytváral obraz mimoeurópskych kultúr. Autormi jednotlivých príspevkov sú slovenskí a českí orientalisti, religionisti a historici, ktorí približujú nielen osudy cestovateľov, ale aj okolnosti ich pobytu v Oriente a zároveň sa sústreďujú na obraz konkrétnej krajiny v ich diele. Publikácia, doplnená archívnymi fotografiami, prispieva k poznaniu dejín cestovania v stredoeurópskom priestore a ilustruje problematiku konštrukcie a reprezentácie Orientu v dobových cestopisoch.

Cieľom knihy je analýza náboženskej politiky voči tibetskému buddhizmu v Čínskej ľudovej republike (ČĽR). V centre autorovho záujmu je obdobie od roku 1949, keď bola ČĽR založená a náboženská politika prešla komplikovaným vývojom.

Publikácia sa venuje problematike vzťahov štátu a náboženstva v Ázii. Jednotliví autori v prípadových štúdiách štátov ilustrujú rozličné aspekty sekularizácie, revitalizácie náboženstiev, modelov vzťahov štátu a náboženstva

Publikácia je venovaná problematike vnímania mimoeurópskych kultúr v Európe. Kontakt Európy s kultúrami Blízkeho i Ďalekého východu a Afriky výrazne poznačil európsku literatúru, výtvarné umenie, filozofiu či hudbu.